lady.sk
AKLINIK B 468X60

 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
0 tém, a 0 reakcií.
Včera pribudlo:
3 tém, a 53 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Piatok, 22. Január, , Dnes oslavuje Zora
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
Spomienka na teba

  Spracoval(a) : Natália Križova
Dátum : 2.3.2001
späť
Späť

Poslať
 

Aj keď si nikto nepamätal, že by bola niekedy niekde zamestnaná, dokonca ani ona nie, s peniazmi problémy nemala. Nielenže ju s radosťou obdarúvali ženatí aj neženatí milenci, ale navyše mala zazobaného otca. Každý jej závidel jej sladký život. Aj ona však mala problém. Spočíval v tom, že rovnako, ako Júlia, krásna dcéra cisára Augusta, bola frigidná. Pred tromi, štyrmi rokmi však mala muža, s ktorému sa podarilo rozpáliť ju do žerava.. Po pár mesiacoch sa s ním rozišla. Nebol dosť „nóbl“ a navyše ho sex bavil podľa jej predstáv až príliš. Čím viac času pretieklo a čim viac milencov, bez úspechu, vystriedala, tým viac jej chýbal. V to skoré, pondelkové ráno ho stretla. Vracala sa o tretej od priateľa a šla si nakúpiť do predajne, ktorá je otvorené nonstop. Motalo sa tam pár pripitých outsiderov, ktorí potrebovali doplniť promile. Jedna evidentná prostitútka, niekoľko mládežníkov a on. Stál pri pulte s údeninami a žartoval s predavačkou. Bleskovým obchvatom sa dostala do jeho zorného poľa. Ešte nikdy sa konzervám s mäsom nevenovala s takým záujmom. Nesklamal.

„Ahoj Alenôčka“ zahlaholil jej po pár sekundách pri uchu jeho hlas. Po všetkých konverzačných slučkách mala vo vrecku jeho mail a nové telefónne číslo. Tvárila sa, samozrejme, že ju vôbec nezaujíma, ale nevedela sa dočkať ich opätovného spojenia. Vravel síce, že má priateľku, že si žijú mimoriadne spokojným životom a tak. Dokonca spomínal aj svadbu. Nič z toho ju však nemohlo rozhádzať. Počkala pár dní a poslala mu mail. Ich mailová komunikácia sa veľmi rýchlo rozbehla v sľubných otáčkach. Hromada prázdnych slov a vtipných vyznaní. Keď jej napísal, že ju bozkáva – odpísala, že necíti a tak... Vedela, že musí nájsť vhodný dôvod na stretnutie, lebo môže pri tom mailovaní zostať až do staroby. Tým sa, po lepšom poznaní „nepriateľa“, stala posilňovňa. Jozef bol nadšeným priaznivcom body – buildingu. Preto, keď nadškrtla, že by potrebovala trochu si pocvičiť a zdokonaliť svoje dokonalé telo, nezaváhal. Okamžite začal plánovať termíny. Chvíľu hrala zaneprázdnenú, aby pochopil aká je neuveriteľne vzácna. Pochopil.

Keď sa v stredu podvečer stretli v posilňovni žiaril šťastím. Ukazoval jej všetky cviky. Rozprával o „mašinkách“. Tvárila sa, že ju to mimoriadne zaujíma a pritom sa snažila, o čo najviac mimovoľných dotykov. Napínala pred ním svoje dokonalé prsia a každú chvíľu sa nimi o neho obtrela. Rozťahovala nohy, akoby čakala na príchod vlaku do tunela. Po pol hodine cvičenia sa začala jej snaha pretavovať do konkrétnych výsledkov. Jozef čoraz menej rozprával a čoraz ťažšie zakrýval vzrušenie. Keď sa pred ním opäť sklonila pri poznávaní nového stroja a zadkom sa oprela o jeho kraťasy, bolo jej jasné, že vyhrala. V nohaviciach mu vyrástol stožiar. Čím opatrnejšie zaťažovala svoje svalstvo, tým účinnejšie zaťažovala jeho libido. Po hodine cvičenia bol na ňu nažhavený, ako stepný koník. S nonšalantným úsmevom mu ponúkla prémiu za skvelé vedenie. Večer s ňou.
Nechala sa pozvať do reštaurácie, vypili spolu fľašu vína a keď si pred jej domom myslel, že ho pozve aspoň na „čaj“, dala mu pusu a dohodla nový termín cvičenia. Tretie stretnutie naplánovala na piatok, hodinu pred záverečnou. Ako správne predpokladala v posilňovni nebolo, okrem barmana, ani živého ducha. Barman znudene sedel za pultom a sledoval film. Zašla s Jozefom do najzadnejšieho kúta, dobre zašitého medzi veľkým strojom a detským kútikom. Oprela sa o neho a stlačila si tričko z ramien. Nedokázal sa ovládnuť. Vrhol sa na jej kozy, ako hladný pútnik na chleba. Začal jej ich bozkávať a maznať. Rýchle mu siahla do kraťasov. Jediné, na čo mala teraz chuť bola jeho veľkokalibrová ozdoba. Stál presne tak, ako si to pamätala. „Dáme si rýchlovku?“ zaštebotala. Otázka zostala visieť vo vzduchu a jeho ruky vkĺzli pod jej nohavice. Stiahol jej ich do polovice stehien. Nemala nohavičky. Zasunul ju za posilňovací stroj a tvrdo sa o ňu oprel. Začal do nej vnikať prstami. Hra na predohru ho však ihneď prestala baviť. Chytil ju poriadne za prsia a vtrhol do nej ako uragán. Prirazila. Cítila, ako ju napĺňa. Jej frigidita sa stratila. Vedela, že sa „to“ znovu podarí. Jeho divoký, živočíšny spôsob milovania ju privádzal do šialenstva. Jeho vzrušenie bolo nákazlivé. Nedal sa zastaviť. Bol ako buchar, ktorý sa v divokom rytme posúva hore, dolu, hore, dolu. Von a dnu, von a dnu. Nepotreboval prestávky, nepotreboval predohry. Vydržal v jednom tempe dvadsať minút a to aj vtedy, keď nemal čas. Bola to tá najúžasnejšia rýchlovka, akú kedy zažila. Jej útroby sa otriasali vo vytúženom orgazme. Držal ju pevne v náručí. Hladkal ju po bruchu a po prsiach, akoby sa mu z nej nechcelo odchádzať.

Po chvíli sa vrátili k cvičebným strojom. Keď ju odprevádzal domov, pozvala ho na čaj. Mal sklopené oči a odmietol. Alena nadobudla pocit, že jej veľká výhra bude iba ďalším sklamaním. Pod bránou sa prisala na jeho pery a vtisla mu ruku za zips. Vedela, ako veľmi miluje, keď sa jeho lízatko pohybuje v jej pekne tvarovaných perách. Kľakla si na kolená. Chytila ho do rúk a začala po ňom prechádzať jazykom. Privieral oči. On zostal stáť ako primrznutý. Jej jazyk opisoval rýchle kruhy a jej pery ich pečiatkovali. Pritom ho rukou hladkala na najcitlivejšom mieste. To už mala dávno odskúšané. Podarilo sa jej opäť v ňom prebudiť démona. Položil ju na schody a opäť sa divoko milovali. Nemala odvahu pozvať ho znova do bytu. Vychutnávala si jeho divoké nájazdy a vášnivé bozky. Držal ju pod zadkom a bol ako rozbúrená rieka. Každý jeho pohyb ju napĺňal divokou vášňou. Prirážala ako o život a nebola to iba hra. Pohltila ju skutočná vášeň. Vyvrcholenie ich zastihlo spoločne. Na pár sekúnd sa jej vymazal celý svet. Vedel, že kedysi brala tabletky a tak si nedával pozor. Bola nevýslovne šťastná. Keď už zatváral bránu, predsa len nesmelo zopakovala svoju prosbu.“ Nedáš si, čaj?“ „Ďakujem, nemám smäd.“ povedal. Jeho odpoveď ju šokovala. Pobozkal ju na čelo a zmizol v tme. Cez slzy nedokázala otvoriť zámku na dverách. Iba jej exluzívne zariadený byt bol svedkom Aleninho nefalšovaného smútku. Dúfam, že v budúcom živote budem muž, pomyslela si, keď sa poriadne vyplakala.

Diskusia k článku:

ach, zase dennik cervenyc crieviciek
Neregistrovaný - vretenica, 24.4.2005 23:09
Príspevok :
Autor :
E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
LADY emailom
V prípade že máte záujem pravidelne odoberať spravodajstvo z nášho servera, prosím zadajte vašu e-mailovú adresu a stlačte tlačítko Prihlás.

 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!