lady.sk
AKLINIK B 468X60
  * 2021
  * 2020
  * 2019
  * 2018
  * 2017
  * 2016
  * 2015
  * 2014
       December
       November
       Október
       September
       August
       Júl
       Jún
       Máj
       Apríl
       Marec
       Február
       Január
  * 2013
  * 2012
  * 2011
  * 2010
  * 2009
  * 2008
  * 2007
  * 2006
  * 2005
  * 2004
  * 2003
  * 2002
  * 2001
  * 2000

 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
0 tém, a 0 reakcií.
Včera pribudlo:
1 tém, a 12 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Nedeľa, 25. Júl, , Dnes oslavuje Jakub
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
Art Film Fest ocení českého herca Ivana Trojana a slovenského scenáristu Ondreja Šulaja

  Spracoval(a) : eva
Dátum : 15.5.2014
späť
Späť

Poslať
 

Jeden z najuznávanejším a najobsadzovanejších českých hercov Ivan Trojan a scenárista známych slovenských filmov Ondrej Šulaj si osobne preberú ocenenia 22. ročníka Art Film Festu, ktorý sa uskutoční od 21. do 27. júna v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne. Najväčšia filmová prehliadka na Slovensku každoročne udeľuje významným osobnostiam domáceho a svetového filmu ceny Hercova misia a Zlatá kamera za mimoriadny prínos do kinematografie.

 

Novým laureátom Hercovej misie sa tento rok stane jedna z najznámejších tvárí českého filmu, Ivan Trojan, ktorý vlastnoručne pripevní mosadznú plaketu so svojim menom vo Festivalovom parku v Trenčianskych Tepliciach. Jeho meno sa pridá k svetovým osobnostiam ako napríklad Ben Kingsley, Gérard Depardieu, Franco Nero, Jean - Paul Belmondo či k českým kolegom ako Vlastimil Brodský, Iva Janžurová, Dagmar Veškrnová – Havlová i Jiřina Bohdalová, ktorí sú tiež držiteľmi Hercovej misie.

 

Zlatá kamera poputuje do rúk jednej z legiend slovenskej scenáristiky, rektora Vysokej školy múzických umení, Ondreja Šulaja. Rovnaké ocenenie už majú na konte velikáni filmu ako Emir Kusturica, Juraj Herz, Ulrich Seidl, Dušan Hanák, Andrzej Wajda, Roman Polanski či Jiří Menzel.

 

„Ivan Trojan zažiaril snáď v každom filme, v ktorom sa objavil a práve pre jeho originálny a herecky profesionálne poctivý prístup k úlohám mu patrí Hercova misia,“ povedal viceprezident Art Film Festu a riaditeľ Hercovej misie a Zlatej kamery Peter Hledík.

 

Má za sebou viac ako stovku filmových postáv a televíznych vystúpení. Režiséri o ňom hovoria ako o najlepšom hercovi jeho generácie. V mladosti bol jeho veľkou vášňou basketbal, ale jeho výška mu neumožnila venovať sa tomuto športu profesionálne, a tak sa vydal v otcových šľapajach a v roku 1988 absolvoval štúdium herectva na pražskej DAMU.

V Dejvickom divadle, kde stvárnil množstvo nezabudnuteľných úloh, ho objavil režisér David Ondříček a v roku 2000 ho obsadil do legendárneho filmu Samotáři. Vďaka výraznej postave čudáckeho doktora si Ivan Trojan po vyše desaťročí na divadelných doskách získal popularitu a aj nomináciu na Českého leva. S ponukami na filmy sa roztrhlo vrece. A v roku 2002 získal hneď dvoch Českých levov - za rolu vo filme Smradi a za vedľajšiu postavu v snímke Musím tě svést. O rok neskôr si tento úspech zopakoval za úlohu v Ondříčkovej komédii Jedna ruka netleská. V tom istom roku si zahral pod vedením svojho brata Ondřeja Trojana vo filme Želary, ktorý bol nominovaný na Oscara. Svoj herecký talent ukázal aj vo filme Příběhy obyčejného šílenství (2005), ktorý vznikol na motívy rovnomennej divadelnej hry režiséra Petra Zelenku. Pod jeho taktovkou sa neskôr zaskvel aj vo filme Karamazovi. V roku 2007 získal svojho štvrtého Českého leva za nezabudnuteľnú postavu vo filme Václav a stal sa aj držiteľom ceny TýTý za najlepšieho herca. V roku 2012 exceloval v detektívke Davida Ondříčka Ve stínu a stal sa víťazom Českých levov v kategórii najlepší mužský herecký výkon v hlavnej roli. Titulnú postavu stvárnil aj vo filme slovenského režiséra a spisovateľa Petra Krištúfka Viditeľný svet (2011). Naposledy ho publikum mohlo vidieť v oceňovanom seriáli Hořící keř (2013), za ktorý si z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carle odniesol Zlatú nymfu za najlepší herecký výkon.

 

„Mojou úlohou pri stvárňovaní postavy je otvárať v sebe aj pozamykané schránky človeka. A keď nad tými postavami premýšľam, kladiem si otázky, či by som bol schopný niečoho, čo tie moje postavy robia. Takže všetky postavy rozširujú môj vnútorný život,” vysvetlil Ivan Trojan v jednom z rozhovorov.

 

„Raz povedal: ´Každý má pocit, že film by mal ohúriť, alebo sa vyrovnať veľkým komerčným snímkam a kolektív by mal na ňom zbohatnúť. Európska kinematografia však musí stavať na niečom úplne inom…´ Jednu z ciest ukazuje aj scenárista, dramatik, pedagóg Ondrej Šulaj a preto mu Zlatá kamera právom bude patriť,“ povedal Peter Hledík.

 

Slovenský audiovizuálny priestor by bol bez tvorby Ondreja Šulaja a jeho nekompromisných názorov neúplný. V roku 1974 absolvoval filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristku na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave a od tej doby sa pohybuje medzi školou filmom, divadlo a televíziou.

 

Je autorom filmových predlôh mnohých filmov, spolupracoval s najznámejšími slovenskými režisérmi 80. a 90. rokov – s Dušanom Trančíkom (Pavilón šeliem, 1982), Dušanom Hanákom (Tichá radosť, 1985), Miloslavom Lutherom (Štek, 1987), Štefanom Uherom (Správca skanzenu, 1988). S legendou slovenského filmu Martinom Šulíkom vytvoril spolu štyri filmy – Neha (1991), Všetko čo mám rád (1992), Záhrada (1995), za ktorej scenár získal Českého leva a Orbis Pictus (1997).

 

„Najradšej má asi svoj film Všetko čo mám rád. Možno postavy na životnom rozhraní sú mu blízke a je mu blízka i téma  problémov komunikácie medzi generáciami,“ povedal Peter Hledík.

 

„S Martinom Šulíkom sa mi spolupracuje výborne. Je to jediný režisér, s ktorým som pracoval na viac ako jednom filme. Rozumiem si s ním a niekedy to dochádza tak ďaleko, že s tým druhým aj rovnako rozmýšľame. Podobným spôsobom vnímame svet a veci okolo seba. Je potom príjemné dostať ich do spoločného filmu,“ vysvetlil Ondrej Šulaj.

 

„Iným spôsobom som písal, keď som robil s Uherom, iným s Lutherom, Trančíkom i Hanákom. Bol to nielen iný technický, ale i vnútorný spôsob písania. 80. roky sú pre mňa pestrejšie a akoby generačne dôvernejšie. Vo filmoch tej doby - ako aj v celej vtedajšej kultúre - bolo veľa vecí zašifrovaných, snažili sme sa dostávať tam metaforické symboly a aj diváci ich vo filmoch hľadali. Teraz sa už nedá skrývať, veci treba pomenovať priamo,“ povedal Ondrej Šulaj.

 

Je aj autorom nespočítateľného množstva dramatizácií slovenských próz, ktoré úspešne uviedli slovenské divadlá – od Timravy (Ťapákovci, Všetko za národ), cez Ladislava Balleka (Pomocník), Vincenta Šikulu (Fila chytá vlhu) až po Rudolfa Slobodu (Gazdova krv).

Naposledy napísal scenár pre film režiséra Juraj Nvotu Muzika (2008).

 

V súčasnosti pôsobí aj ako prezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, ktorá udeľuje národné filmové ceny Slnko v sieti.

 

Mená ďalších ocenených zverejní viceprezident Art Film Festu a riaditeľ Hercovej misie a Zlatej kamery Peter Hledík na tlačovej konferencii pred začiatkom festivalu.

 


Diskusia k článku:

Príspevok :
Autor :
E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!