lady.sk
AKLINIK B 468X60
  * 2021
  * 2020
  * 2019
  * 2018
  * 2017
  * 2016
  * 2015
  * 2014
       December
       November
       Október
       September
       August
       Júl
       Jún
       Máj
       Apríl
       Marec
       Február
       Január
  * 2013
  * 2012
  * 2011
  * 2010
  * 2009
  * 2008
  * 2007
  * 2006
  * 2005
  * 2004
  * 2003
  * 2002
  * 2001
  * 2000

 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
0 tém, a 0 reakcií.
Včera pribudlo:
1 tém, a 26 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Utorok, 22. Jún, , Dnes oslavuje Paulína
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
Zaujímavé fakty o srdci 1/3

  Spracoval(a) : Erika
Dátum : 11.2.2014
späť
Späť

Poslať
 

·      Ľudské srdce je dokonale fungujúci dutý sval, ktorý dokáže pracovať bez prestávky 24 hodín denne po celý život. Srdce sa pritom stiahne asi 100 000 krát denne.

·      Každý deň srdce prečerpá viac ako 7000 litrov krvi.

·      Za minútu srdce prečerpá asi 5 litrov krvi. Len mozgom napríklad prejde každú minútu asi 750 ml krvi.

·      Podiel krvi vypudený z náplne srdca pri jednom sťahu sa volá ejekčná frakcia. Normálna je 50-70%.

·      Naše srdce za celý život vykoná viac ako 2,5 miliardy úderov.

·      Zdravé srdce je veľké ako päsť, meria asi 14 cm. Nachádza sa mierne vľavo od hrudnej kosti. U mužov váži asi 340 g, u žien o niečo menej.

·      Srdce je rozdelené priehradkou (tzv. septum) na dve časti – pravú a ľavú, čím sa zabráni zmiešaniu okysličenej a odkysličenej krvi v srdci. Každá strana má dve dutiny – predsieň a komoru, ktoré sú prepojené jednosmernou chlopňou. Ľavá predsieň a komora prečerpávajú okysličenú krv a pravá predsieň a komora odkysličenú krv.

·      Kardiovaskulárne ochorenia spôsobujú až 40 % všetkých úmrtí v Európskej únii, čo predstavuje viac ako 1,9 milióna ľudí ročne. Majú na svedomí viac životov, ako rakovina, úrazy a infekčné choroby dohromady.

·      V súčasnosti úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia výrazne klesá, a to aj v krajinách, v ktorých bola ešte začiatkom 21. storočia neustále na vzostupe. V niektorých krajinách klesla dokonca o viac ako 50 % (napríklad Island, Nórsko), v iných minimálne o 10 %.

·      Momentálne žije v Európe viac ako 15 miliónov ľudí s chronickým srdcovým zlyhávaním. Na Slovensku postihuje asi 100 000 pacientov a spôsobuje takmer 1900 úmrtí ročne. Je tiež zodpovedné za približne 14 000 hospitalizácií ročne.

 

Srdce

Ľudské srdce je dokonale fungujúci dutý sval, ktorý dokáže pracovať bez prestávky 24 hodín denne po celý život. Srdce sa pritom stiahne asi 100 000 krát denne.

Srdce je rozdelené priehradkou (tzv. septum) na dve časti – pravú a ľavú, čo zabraňuje zmiešaniu okysličenej a odkysličenej krvi v srdci. Každá strana má dve dutiny – predsieň a komoru, ktoré sú prepojené jednosmernou chlopňou. Ľavá predsieň a komora prečerpáva okysličenú krv a pravá predsieň a komora odkysličenú krv.

Aby mohlo srdce plniť svoju základnú funkciu a pumpovať krv bohatú na kyslík ku všetkým orgánom ľudského tela, potrebuje byť rytmicky a koordinovane poháňané elektrickými impulzmi. Tie vznikajú v špecializovanom tkanive v srdci, ktoré sa nazýva sínusový uzol (hovorí sa mu aj sinoatriálny uzol). Odtiaľ sa elektrický vzruch šíri svalovinou predsiení do predsieňovo-komorového uzla (označuje sa tiež AV uzol - atrioventrikulárny uzol). Ďalej sa impulz šíri tzv. prevodným systémom srdca cez svalovinu komôr a spôsobuje ich koordinovaný sťah. Tým je zabezpečené, že srdce pracuje ako dve paralelné čerpadlá – najprv sa stiahnu obe predsiene, tým sa naplnia obe komory, potom dôjde k sťahu svaloviny komôr a krv sa vypudí z pravej komory do pľúcnice a pľúc a z ľavej komory do aorty a celého tela.

Sinoatriálnemu uzlu sa niekedy hovorí aj „prirodzený pacemaker“. V pokoji zabezpečuje tlkot srdca 60-100 krát za minútu, no srdcovú frekvenciu prispôsobuje aktuálnym potrebám organizmu. Vďaka nemu začne napríklad pri športe srdce biť rýchlejšie.

Srdcovocievne ochorenia

Srdcovocievne ochorenia sa stali v ostatných desaťročiach najčastejšou príčinou úmrtnosti obyvateľov všetkých rozvinutých krajín sveta a Slovensko nie je výnimkou. Pojem srdcovocievne ochorenia sa používa ako spoločný názov pre choroby, ktorých príčinou je hromadenie usadenín v cievach, čím sa steny ciev stenčujú a strácajú svoju ohybnosť, zužuje sa ich priesvit, a to bráni správnemu prúdeniu krvi k orgánom a tkanivám. Iné typy ochorení srdca môžu byť spôsobené nepravidelným srdcovým rytmom, vrodenými poruchami srdca, či poškodením srdcových chlopní. Riziko pre pacienta neprinášajú len ochorenia samotné, ale aj ich komplikácie, napríklad srdcový infarkt či cievna mozgová príhoda ako dôsledok aterosklerózy, zlyhávanie srdca ako dôsledok koronárnej choroby srdca a podobne.

 

Angína pectoris

Angína pectoris znamená bolesť s pocitom tlaku na hrudníku, ktorá vzniká ako dôsledok nedostatočného prekrvenia srdcového svalu, čím sa mu nedostáva dostatok kyslíka a živín. K tomu dochádza pri hromadení usadenín na stenách ciev, ktoré prekrvujú srdcový sval. Bolesť obyčajne trvá len niekoľko minút a môže sa objavovať opakovane. Na rozdiel od srdcového infarktu je nedokrvenie srdca krátkodobé a nespôsobuje trvalé poškodenie srdcového svalu. Často sa angína objaví, keď má srdce zvýšené požiadavky na krv a kyslík, napríklad pri fyzickej námahe alebo pri emočnom strese, kedy stúpa tep a krvný tlak. 

 

Typy angíny pectoris:

Stabilná angína

Atypická angína

Nestabilná angína

 

 

Ateroskleróza

Ateroskleróza, nazývaná aj „kôrnatenie tepien“, je proces, pri ktorom steny ciev hrubnú a strácajú svoju pružnosť. Obyčajne k tomu dochádza v dôsledku hromadenia usadenín tvorených tukom a cholesterolom v cievach ako dôsledok zlej životosprávy - nevhodná strava, nedostatok pohybu a fajčenie. Ide o ochorenie, pri ktorom sa postupne, v priebehu niekoľkých rokov,  zužujú cievy. Časť usadeniny sa môže uvoľniť a okolo nej sa vytvorí krvná zrazenina, ktorá potom môže cievu upchať a brániť prúdeniu krvi v postihnutej cieve. Pokiaľ sa upchá cieva zásobujúca srdce, vzniká srdcový infarkt. Ak sa upchá cieva, ktorá vyživuje mozog, môže to viesť k cievnej mozgovej príhode – mŕtvici. Aterosklerózou ale môžu byť postihnuté tepny kdekoľvek v tele, napríklad v dolných končatinách, obličkách, oku i ďalších orgánoch. Toto ochorenie sa samo osebe obyčajne nijako neprejavuje, pokiaľ sa tepna úplne neupchá resp. kým ateroskleróza nevyvolá vznik iného srdcovocievneho ochorenia.

Ateroskleróza môže vyústiť do troch typov kardiovaskulárnych ochorení:

·         Choroba koronárnych artérií

·         Cerebrovaskulárna choroba

·         Ochorenie periférnych artérií

 

Búšenie srdca

Ide o pocit, že vám srdce bije príliš rýchlo, príliš silno, nepravidelne alebo sa akoby chveje. Tento stav sa odborne nazýva „palpitácie“ – búšenie srdca. Obyčajne ich cítime v hrudníku, hrdle či na krku a môžu človeka vystrašiť a znepríjemňovať mu život. Väčšinou však nie sú príznakom závažnejšieho zdravotného problému a ani nespôsobujú poškodenie srdca. Palpitácie sa objavujú najmä v strese a pri pocitoch úzkosti či strachu. Spôsobiť ich ale môže aj kofeín, nikotín a alkohol a tiež príliš intenzívna fyzická aktivita. Často ich pociťujú ženy počas tehotenstva. Zriedka môžu byť palpitácie dôsledkom závažnejšieho ochorenia srdca. Preto ak sa opakujú častejšie, ľudia by mali vyhľadať lekára. S jeho návštevou by nemali otáľať ani vtedy, pokiaľ sa u nich popri palpitáciách objaví dýchavičnosť, závraty, bolesť na hrudníku alebo mdloby.

Cievna mozgová príhoda

Srdcovocievne ochorenia môžu viesť k zúženiu až zablokovaniu ciev, ktoré vedú krv do mozgu, čo sa môže prejaviť cievnou mozgovou príhodou (hovoríme aj o mozgovej mŕtvici). Ide o život ohrozujúci stav, keďže tkanivo mozgu začne odumierať už v priebehu niekoľkých minút. Riziko cievnej mozgovej príhody stúpa s vekom. Medzi rizikové faktory patrí tiež vysoký krvný tlak, diabetes, ochorenie srdca, obezita, problémy s krvným obehom, diabetes 2. typu, fajčenie, požívanie alkoholu, ako aj rodinná anamnéza.

Príznaky:

·         znecitlivenie a ovisnutie jednej časti tváre – najjednoduchšie sa dá odhaliť, ak sa človek pokúsi usmiať

·         slabosť alebo znecitlivenie jednej paže – pacient nie je schopný zodvihnúť obe ruky

·         ťažkosti s rečou – človek zle artikuluje alebo vôbec nie je schopný rozprávať, jeho reči ťažko rozumieť

·         náhle mdloby, pád na zem

Príčiny mŕtvice:

1.      Krvná zrazenina

2.      Krvácanie do mozgu

 

Endokarditída

Endokarditída je závažný zápal niektorej zo srdcových chlopní. Spôsobujú ho baktérie, ktorá sa do tela môže dostať napríklad pri zubárskych zákrokoch, kolonoskopii, či iných podobných lekárskych zásahoch, a potom sa krvným obehom dostane do srdca, kde napadne chlopňu a začne sa na nej množiť. Vyššie riziko infekcie majú pacienti, ktorí už trpia ochorením srdcových chlopní a tí, ktorí podstúpili chirurgické nahradenie poškodenej chlopne za umelý implantát.

Fibrilácia predsiení

Je najčastejšou poruchou srdcového rytmu – teda arytmiou. Ide o dôsledok chaotického krúženia elektrických vzruchov v oboch srdcových predsieňach: V srdcovej predsieni vzniká chaotická, abnormálna elektrická aktivita, ktorá sa šíri z iných častí predsiení, ako by mala.

Dôsledkom je, že predsiene prestanú tĺcť organizovane a klesá výkonnosť a čerpacia schopnosť srdca.  V najvážnejších prípadoch, najmä ak je tempo srdca príliš rýchle alebo ak sa fibrilácia objaví v už oslabenom srdci, môže spôsobiť až srdcové zlyhanie.

Najzávažnejšie riziko súvisiace s fibriláciou predsiení je mozgová mŕtvica, ktorá hrozí pacientom až 5-krát častejšie, ako pri normálnom rytme srdca.

Hypertenzia

Hypertenzia – vysoký krvný tlak vzniká ako dôsledok zužovania alebo tuhnutia ciev. O hypertenzii hovoríme, pokiaľ je hodnota systolického tlaku vyššia ako 140 mmHg a hodnota diastolického vyššia ako 90 mmHg.

Pri hypertenzii je tlak krvi na vnútornú stranu tepny príliš vysoký, čo môže viesť k narušeniu alebo poškodeniu tepien (napr. k rozvoju aterosklerózy – kôrnateniu tepien). Ateroskleróza a zmeny stavby tepien, ktoré hypertenzia urýchľuje, môžu potom viesť k prasknutiu tepny a krvácaniu - cievnej mozgovej príhode, či srdcovému infarktu.

Spomedzi orgánov zaťažuje vysoký krvný tlak najmä srdce, mozog, cievy, ako aj obličky a oči. Pacienti s hypertenziou majú tiež 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky. Hypertenzia sa nedá celkom vyliečiť a u väčšiny ľudí ide o celoživotné ochorenie.

Chronické srdcové zlyhávanie

Chronické srdcové zlyhávanie (ChSZ) je zložitý syndróm, ktorý môže mať rôznu príčinu, prejavy a rozdielnu prognózu. Ide o dlhodobé ochorenie a postihuje pacientov s rôznymi kardiovaskulárnymi ochoreniami. Nejde teda o akútny infarkt, akútne zlyhanie srdca, ale o dlhodobý proces, pri ktorom sa srdce postupne vyčerpáva, slabne a nie je viac schopné plniť svoju základnú funkciu - rozvádzať krv a zásobovať tkanivá v tele kyslíkom. To ho podnecuje k väčšiemu výkonu, aby boli potreby organizmu zabezpečené, snaží sa biť rýchlejšie, no tým sa tento dômyselný sval ešte viac oslabuje.

Ischemická choroba srdca

Pri ischemickej chorobe srdca dochádza k zníženiu dodávky kyslíka do srdcového svalu – nedokrveniu srdca. Vzniká vtedy, keď sú potreby srdca na kyslík a živiny vyššie, ako je schopné dodať. Najčastejšou príčinou býva postihnutie ciev, ktoré vyživujú srdce, chorobným procesom, najmä aterosklerózou. Nedostatok kyslíka, ku ktorému pri ischemickej chorobe srdca dochádza, môže spôsobiť bolesť na hrudníku – angínu pectoris a niekedy dokonca až srdcový infarkt.

Kardiomyopatia

Kardiomyopatia je súhrnný názov pre ochorenia vlastného srdcového svalu - myokardu. Pri kardiomyopatii sa srdcový sval zväčšuje, tkanivo hrubne a stráca pružnosť. S postupom ochorenia srdcový sval slabne, stráca schopnosť pumpovať do organizmu krv a dochádza aj k poruchám elektrických impulzov v srdci, čím sa narúša normálny srdcový rytmus. To môže viesť k zlyhaniu srdca, ako aj poruchám rytmu – srdcovej arytmii. Kardiomyopatiu môžete zdediť alebo môže vzniknúť ako dôsledok iného ochorenia, napríklad infekcie srdcového svalu, následkom porúch srdcových chlopní, ischemickej choroby srdca, ale objavuje sa aj u ľudí, ktorí často pijú alkohol. Býva sprievodným ochorením pri poruchách metabolizmu a pri niektorých celkových ochoreniach, napríklad reumatoidnej artritíde či sklerodermii. Môže vzniknúť v akomkoľvek veku, teda aj u mladých ľudí či detí.

Kongenitálne (vrodené) choroby srdca

Pojem „kongenitálne“ označuje ochorenia, ktoré vznikli ešte pred narodením. Ide o abnormality v štruktúre srdca, ktoré sa vyvinú ešte počas vnútromaternicového vývoja. Vrodené choroby srdca postihujú asi 1 zo 100 detí.

Niektoré vrodené choroby sa srdca sa prejavia ihneď po narodení, iné počas detstva a niektoré sa prejavia až v dospelosti. Niektoré z nich nespôsobujú žiadne príznaky.

Medzi najčastejšie vrodené ochorenia srdca patria:

-       Poruchy srdcových chlopní

-       Defekty steny medzi srdcovými dutinami

-       Poruchy srdcového svalu, ktoré môžu viesť k zlyhávaniu srdca

-       Nesprávne prepojenie žíl a tepien v srdci

Koronárna choroba srdca (Ischemická choroba srdca)

Koronárna choroba srdca je názov pre ochorenie, pri ktorom sa na stenách srdcových tepien vytvárajú tukové usadeniny, a tým sa cievy zužujú, čo obmedzuje prúdenie krvi do srdca. Veľmi často sa tiež používa názov ischemická choroba srdca. Čiastočne vzniká ako prirodzený dôsledok starnutia, no riziko jej vzniku a postupu zvyšujú aj viaceré rizikové faktory, napríklad fajčenie, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu a pod. Ischemická choroba srdca môže mať chronický priebeh, kedy zúžená cieva obmedzuje prúdenie krvi do niektorej časti srdcového svalu, alebo môže byť akútna, keď sa časť usadeniny v cieve uvoľní, vytvorí sa krvná zrazenina a cieva sa upchá.  To sa prejaví ako srdcový infarkt. Koronárna choroba srdca je progresívne ochorenie a je nebezpečné najmä preto, že často ostáva neodhalené, až kým sa neprejaví akútnou príhodou. Vyššie riziko závažných až fatálnych dôsledkov majú pacienti, ktoré majú poruchu funkcie ľavej srdcovej komory a tiež pacienti so zvýšenou srdcovou frekvenciou, keďže vyššia frekvencia kladie vyššie nároky na spotrebu kyslíka srdcovým svalom.

Myokarditída

Myokarditída je ochorenie, ktoré  je spôsobené zápalom srdcového svalu. Môžu ho vyvolať rôzne infekcie a často sa objavuje aj u ľudí, ktorí sú inak úplne zdraví. Najlepší spôsob, ako myokarditíde predchádzať, je liečiť akúkoľvek infekciu v tele čo najskôr. Najčastejšou príčinou myokarditídy u nás sú vírusové infekcie, proti ktorým začnú bojovať bunky nášho imunitného systému. Tie však tiež produkujú rôzne chemikálie. Pokiaľ sa títo „bojovníci“ dostanú do srdca, môžu tam uvoľniť chemické látky, ktoré poškodia srdcový sval, ten sa následne oslabuje, môže sa zduriť a jeho tkanivo hrubnúť.

Ochorenia srdcových chlopní

Srdcové chlopne majú v srdci mimoriadne dôležitú úlohu – zabezpečujú jednostranný tok krvi v srdci. Mnohé problémy so srdcovými chlopňami sa najprv prejavia ako šelest na srdci – zvuk, ktorý lekár počuje pri vyšetrení stetoskopom. Väčšinou je podobný sipotu či svišťaniu – keď ho spôsobuje krv prúdiaca pod tlakom z jednej srdcovej dutiny do druhej, alebo sa môže prejavovať zvukom podobným „kliknutiu“, pokiaľ srdcová chlopňa nedokáže brániť spätnému toku krvi. Poškodené chlopne narúšajú čerpaciu schopnosť srdca.

Medzi ochorenia srdcových chlopní patria:

-       Stenóza                                                          -   Prolaps

-       Nedomykavosť chlopne                                 -   Atrézia

Perikarditída

Perikarditída je zápal osrdcovníka, ktorý sa prejavuje jeho opuchom a podráždením. Obyčajne nespôsobuje vážnejšie problémy a u väčšiny ľudí sa stav zlepší do 7-10 dní. Niekedy sa však môžu objaviť komplikácie, ako je tvorba tzv. perikardiálneho výpotku – hromadenie tekutiny pod osrdcovníkom. Najčastejšou príčinou býva vírusová infekcia, ale môže sa objaviť aj po prekonaní srdcového infarktu, poranení hrudníka, po operácii srdca, alebo ako sprievodná komplikácia iných ochorení, napríklad zvýšenej činnosti štítnej žľazy, obličkových ochorení, tuberkulózy, HIV, či lupusu. Ak ochorenie neustupuje alebo sa jeho príznaky dokonca zhoršujú, môže to byť príznakom hromadenia tekutiny a zvýšeného tlaku v oblasti srdca, ktoré si vyžadujú ďalšiu liečbu.


Diskusia k článku:

Príspevok :
Autor :
E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!