Výstava Modrá láska - príbeh tetovania od múmií až po umenie
Autor(ka) : Petra
Dátum a čas : 2.5.2012 00:00
Kategória : Štýl
WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...

Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi v spolupráci s televíznymi kanálmi Viasat History a Explorer pripravuje v termíne od 10. mája do 6. júna etnografickú výstavu o zdobení tela v autorskej koncepcii českého etnológa a kulturológa Martina Rychlíka. Na tejto výstave sa návštevníci dozvedia zaujímavé fakty o histórii tetovania a jeho špecifikách, ktoré sú dané geografickým rozmiestnením. V druhej časti výstavy spoznajú trendy súčasného tetovania.

Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi v spolupráci s televíznymi kanálmi Viasat History a Explorer pripravuje v termíne od 10. mája do 6. júna etnografickú výstavu o zdobení tela v autorskej koncepcii českého etnológa  a kulturológa Martina Rychlíka. Na tejto výstave sa návštevníci dozvedia zaujímavé fakty o histórii tetovania a jeho špecifikách, ktoré sú dané geografickým rozmiestnením. V druhej časti výstavy spoznajú trendy súčasného tetovania.

 

Dňa 10. 5. 2012 počas otvorenia výstavy predstavíme mimoriadne atraktivity ako bodypainting naživo a pre školské kolektívy je pripravená vedomostná súťaž o tetovaní a premietanie dokumentárneho filmu o úprave tela pod názvom Lidské plátno. Tieto zaujímavé upútavky zabezpečuje spoločnosť Viasat World Ltd. Na výstave, okrem fotografií, uvidíte historické a súčasné tetovacie pomôcky. Historický šliapací tetovací stroj zapožičalo zlínske tetovacie štúdio Viper Tattoo. Prostredníctvom textových panelov sa návštevník dozvie zaujímavosti z vývoja tetovania – symboly a motívy, spôsob tetovania a jeho funkcie. O súčasnom zdobení ľudského tela a tvorivosti hornonitrianskych tatérov vás presvedčia umelecké zábery prievidzského fotografa Matúša Graneca. Nevšedný koníček, životný štýl aj živobytie tatérov mapuje filmový slajd od autora fotografií.

 

Tetovanie pôvodne slúžilo nielen k ozdobe tela, ale vyjadrovalo charakteristické vlastnosti osoby a zaháňalo temné sily. Podľa tetovania sa dal dedukovať spoločenský status človeka (vydatá žena, veková skupina, trestaný jedinec alebo hrdina). Najstaršie archeologické nálezy potvrdzujú, že tetovanie je rovnako staré ako ľudstvo samo. Múmia Ötziho z Álp, stará až 5300 rokov, má na tele niekoľko potetovaných čiar. Staroveké národy označovali otrokov a väzňov tetovaním, v Japonsku boli označení odsúdenci na smrť tetovaním. Hinduisti tetovali svoje deti v obave, že ich nespoznajú v budúcom živote. Počas križiackych výprav sa dávali rytieri tetovať kresťanskými symbolmi, aby mali po smrti zaistený kresťanský pohreb. Severoamerickí Indiáni vyjadrovali tetovaním svoje výnimočné vlastnosti a fyzickú silu. Európsky stredovek spoznal tetovanie vďaka moreplavcom a zámorským obchodníkom. Zdobenie tela bolo obľúbené predovšetkým medzi námorníkmi, vojakmi, kupliarmi, prostitútkami a cirkusantmi. Vtedajšie techniky boli dosť bolestivé – tetovalo sa napríklad miniatúrnymi hrabličkami, dlátkami, ostrými mušľami, zväzkom ihiel alebo prešívaním kože so zafarbenou niťou - častokrát išlo o iniciačný obrad. Niektorí jedinci ochoreli, alebo zomreli na rôzne infekcie a zápaly.

Koncom 19. storočia boli vynájdené tetovacie strojčeky.

Tetovanie ako módny hit zdobenia tela sa začalo presadzovať v USA v 60. rokoch 20. storočia. V súčasnosti má zdobenie tela väčšinou iný význam. „Možno pozorovať dva trendy - na jednej strane ten povrchný, keď mladí ľudia hľadajú útek z nudy, zážitok, chcú zvýšiť svoju dôležitosť a na druhej strane sú ľudia, ktorým sa tetovania stali cestou k spoznaniu seba samého, rituálom, názorom a životným štýlom“ uviedol etnológ Martin Rychlík.



©2016 Fornet. Všetky práva vyhradené.