Fakty o epilepsii (časť 2/4)
Autor(ka) : Janka
Dátum a čas : 8.4.2010 00:00
Kategória : Zdravie
WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...

Fakty o epilepsii (časť 2/4)

Čo je epilepsia

Epilepsia je najčastejšie vážne chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje opakovaným výskytom epileptických záchvatov. Aj keď si väčšina ľudí predstaví jednu chorobu, v skutočnosti existuje niekoľko rôznych typov epilepsií, ktoré sa líšia príčinou, prejavmi, priebehom, a tým pádom sa aj odlišne liečia. Spoločný majú spontánny vznik epileptických záchvatov.

Epilepsiou trpí asi 1 % obyvateľstva, teda jeden človek zo 100. Epileptický záchvat sa však môže počas života objaviť aj u ľudí, ktorí túto diagnózu nemajú – podľa odhadov postihne záchvat aspoň raz v živote 5% ľudí (podľa niektorých zdrojov dokonca až 10 %), obyčajne ako dôsledok extrémnej situácie (úraz, nedostatok spánku, extrémne psychické vyčerpanie a pod.). U ľudí, ktorí trpia epilepsiou, sa však záchvaty objavujú zdanlivo bez akejkoľvek príčiny – spôsobuje ich samotné ochorenie mozgu.

Epileptický záchvat vzniká na základe „epileptického výboja“ v mozgu, čo je zložitý chemický a elektrický pochod medzi vzájomne prepojenými bunkami v mozgu. Zjednodušene ide o zvýšenú dráždivosť niektorých oblastí v mozgu. Epilepsia je teda telesné ochorenie, nie duševné!

Z hľadiska liečby a prognózy je dôležité určiť, o aký typ epilepsie ide. Niektoré typy majú dobré vyhliadky do budúcnosti a záchvaty môžu dokonca samovoľne vymiznúť, kým pri iných typoch je liečba nevyhnutná.

 

Príznaky epilepsie

Každá porucha vedomia a bdelosti, kŕčovitý stav, či prechodné zvláštne správanie môže byť príznakom epilepsie a mal by ho vyšetriť neurológ.

Podozrenie na epilepsiu obyčajne vzniká až po prvom záchvate. A ani lekár zväčša nedokáže hneď spoľahlivo určiť, či ide o epilepsiu alebo inú príčinu. Veľmi mu môžu pomôcť informácie o tom, ako záchvat prebiehal, ako dlho trval, čo ho sprevádzalo, či vznikol pri alebo po nejakej činnosti, aké boli ostatné okolnosti a ako pacient vyzeral po záchvate. S odpoveďami môžu pomôcť príbuzní či blízki.

Diagnóza epilepsia môže byť stanovená len na základe nezvratných dôkazov, že ide o opakované záchvaty, ktorých príčina je v mozgu. Preto môže určenie ochorenia niekedy trvať dni, týždne, inokedy dokonca mesiace či roky. Nejasný stav bezvedomia môže mať množstvo iných príčin, napr. môže byť dôsledkom paniky, migrény, srdcového záchvatu, febrilných kŕčov pri horúčkach v detstve a pod.

 

Príčiny vzniku

Medzi faktory, ktoré môžu vyvolať vznik epilepsie a záchvatov, patrí vlastne všetko, čo zvyšuje dráždivosť nervových buniek:

  • alkohol, alebo naopak - u už závislého alkoholika odobratie alkoholu
  • nedostatok alebo nepravidelný rytmus spánku – napríklad nočné pracovné zmeny
  • blikajúce svetlá – napr. na diskotéke, najmä stroboskopické svetlo (frekvencia 15-20 Hz, čo znamená 15-20 bliknutí za sekundu), počítačové hry, sledovanie televízie
  • užitie omamných látok
  • stres, hormonálne zmeny, nadmerná únava, zvýšená teplota, niektoré lieky, fyzická záťaž, silné emócie (negatívne i pozitívne)...
  • niektoré dráždivé vonné látky, napr. fenykel, šalvia
  • u už liečených epileptikov môže vyvolať záchvat náhle vysadenie liekov

 

Príčiny vzniku však závisia najmä od toho, o aký typ epilepsie ide:

 

a) Symptomatická epilepsia

Vzniká ako dôsledok ochorenia či poškodenia mozgu, je teda možné určiť vyvolávajúci faktor epilepsie, ktorá je príznakom či komplikáciou iného ochorenia. Preto hovoríme o sekundárnej epilepsii. To sa obyčajne dá odhaliť zobrazovacími metódami, ako je počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia. Takáto príčina sa najčastejšie odhalí vo veku 20-50 rokov.

Medzi hlavné príčiny vzniku symptomatickej epilepsie patria:

  • poranenie mozgu – pri dopravných nehodách, úrazoch hlavy, zlomeninách lebky, dlhodobom bezvedomí, krvácaní do mozgu a pod.
  • infekcie mozgu – najmä encefalitída (zápal mozgu spôsobený napr. vírusom kliešťovej encefalitídy alebo lymskou boreliózou), prípadne meningitída (zápal mozgových blán spôsobený bakteriálnou infekciou)
  • odchýlky od normálnej stavby mozgu – degeneratívne ochorenia a rôzne vrodené vývojové poruchy - môžu vzniknúť počas tehotenstva alebo poškodením počas pôrodu
  • nádory mozgu – zhubné, ale aj nezhubné, keďže môžu podráždiť mozog
  • cievne ochorenia
  • toxické poškodenie mozgu škodlivými látkami – najčastejšie alkoholom, ale aj inými drogami alebo jedmi. V strednom veku je alkoholizmus dokonca najčastejšou príčinou vzniku epilepsie.
  • iné príčiny – napríklad cievne anomálie, roztrúsená skleróza (skleróza multiplex) a pod.

 

b) Idiopatická epilepsia

Je podmienená geneticky, takže môže byť dedičná. Naplatí však, že ak je jeden z rodičov epileptik, bude ochorením trpieť aj dieťa. Dedí sa však „odolnosť“ proti vzniku záchvatov, takže niektoré deti môžu a iné nemusia ochorieť. Ak dieťa zdedí veľkú citlivosť voči záchvatom, môže ich spôsobiť už drobnejší úraz hlavy.

Idiopatická epilepsia vzniká najmä v detskom veku a počas dospievania. Prognóza do budúcnosti je pri tomto type dobrá. Niekedy ochorenie v určitom veku vymizne.

 

c) Kryptogénna epilepsia – epilepsia nerozpoznanej príčiny

Príčina ochorenia je neznáma, aj keď sa predpokladá, že ju spôsobuje poškodenie štruktúry mozgu – rovnako ako pri symptomatickej epilepsii. Pri tomto type však nie je možné toto postihnutie preukázať zobrazovacími technikami, ani inými diagnostickými postupmi. Genetické vplyvy, ktoré by spôsobili citlivosť voči záchvatom, nehrajú pri tomto type žiadnu úlohu, podráždenie mozgu však môžu spôsobiť niektoré vrodené anomálie. Je pravdepodobné, že s rozširovaním znalostí o mozgu a so zdokonaľovaním zobrazovacích diagnostických techník sa bude počet epilepsii s nerozpoznanou príčinou znižovať.

 

d) Reflexná – vyprovokovaná epilepsia

Patrí medzi idiopatické epilepsie – so zdedenou citlivosťou voči záchvatom. Ide o epileptické záchvaty vyprovokované vonkajším alebo vnútorným podnetom. Medzi vnútorné patrí napríklad určitý pohyb alebo psychické rozpoloženie. Vonkajším podnetom môže byť napr. blikajúce svetlo, zľaknutie, alebo dokonca čítanie. Najčastejšia je tzv. fotosenzitivita, teda citlivosť na svetlo. Asi u 5 % detských a dospievajúcich epileptikov je rizikovým faktorom vzniku záchvatov blikajúce svetlo určitej frekvencie, rôzne mihanie alebo blikajúce geometrické obrazce (fotosenzitívna epilepsia). K záchvatom najčastejšie dochádza pri sledovaní televízie, hraní počítačových hier, pri zábleskoch slnečného svetla na vodnej hladine, pohľade z okna idúceho vlaku či stroboskopickom svetle na diskotéke alebo divadelnom predstavení.

Prevenciou pred vznikom fotosenzitivity môže byť vysokofrekvenčný monitor alebo televízor (100 Hz), menšia obrazovka, sledovanie z väčšej diaľky, zníženie jasu monitoru alebo použitie antireflexného filtra, pri stroboskope použiť slnečné okuliare s modrými sklami, niekedy môže pomôcť aj zakrytie jedného oka.

 



©2016 Fornet. Všetky práva vyhradené.