Hľadanie odpovedí.
Autor(ka) : Andrea
Dátum a čas : 12.5.2005 00:00
Kategória : Poviedky
WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...

Je to zdĺhavá a namáhavá cesta, dostať sa k odpovediam na otázky, ktoré Vám doslovne rozvŕtavajú vnútro. Moje myšlienky ma ubíjali. Preto som sa rozhodla zoradiť ich na papier a podeliť sa o ne s Vami.

Ďakujeme naším čitateľom za príspevky, ktoré nám do redakcie zasielajú. Rozhodli sme sa uverejnit tento príspevok:

Je to zdĺhavá a namáhavá cesta, dostať sa k odpovediam na otázky, ktoré Vám doslovne rozvŕtavajú vnútro. Moje myšlienky ma ubíjali. Preto som sa rozhodla zoradiť ich na papier a podeliť sa o ne s Vami.

Dúfam, že sa niektorá z Vás nájde v mojich riadkoch. Budem rada, ak tým ostatným dokážem sprostredkovať iný pohľad na vývoj vecí, alebo nový postreh zo sveta, v ktorom momentálne žijeme.
Môj príbeh sa začal v jeden letný deň na lavičke pri jazere. Dnešná doba ponúka veľa možností a pracujúci človek s nedostatkom času alebo chuti, hľadá svoje šťastie cez internet. I ja som hľadala. Nepísali sme si dlho. Po približne dvojtýždňovej písomnej „prestrelke“, sme sa odhodlali pozrieť sa pravde do očí. To viete, fotky a písmenká sú vodítkom, podpora fantázii, ale predsa len v každom z nás drieme neveriaci Tomáš. Všetko treba vidieť na vlastné oči, aby človek uveril.
Neviem, či to bolo tým slnkom, kofolou alebo vzájomnými sympatiami, ale naše stretnutie sa po krátkom čase vykryštalizovalo v  úžasnú a intenzívnu lásku.
Stretli sa dvaja ľudia, s rôznymi záujmami, prioritami, s rozdielnym pohľadom na svet. Obaja s jasnou víziou budúcnosti a vlastným názorom. To, že tie vízie pripomínali trate metra vo veľkomeste, ktoré sa vzájomne križujú a spoločných majú iba zopár zastávok, nám vtedy neprekážalo. Čo Vám budem hovoriť. Pravidlo, že protiklady sa priťahujú, zafungovalo.
Náš vzťah nebol ideálny. Narážali na seba dve osobnosti, ktoré k sebe ťažšie hľadali cestu, alebo sa stretali s neochotou spraviť v tom, či onom smere kompromis. Ale keďže city boli veľmi silné, nevzdávali sme to.
Človek je tvor omylný, tuším od prírody. I my sme urobili veľa chýb alebo prešľapov, po ktorých zostali rany. Niektoré sa zahojili rýchlo, iné zostali otvorené, čakajúce na pomoc toho druhého, že ich snáď pofúka, ošetrí a oni sa zahoja. Nestalo sa tak.
Každého z nás formuje život, s tým čo prináša a akým spôsobom zasiahne do nášho bytia. Tak i my, poznačení vzájomnými zraneniami, začali sme sa jeden druhému vzďaľovať. Jeden to dusil v sebe a nedokázal to spracovať, i keď navonok prezentoval niečo úplne iné, druhý plakal, prosil, vyčítal.
Ani jedna strana nedokázala vystúpit zo svojho tieňa, pozrieť sa na vec objektívne a podať tomu druhému pomocnú ruku. Asi sme obaja boli zahľadení do vlastných predstáv o vzťahu, postavení v spoločnosti, budúcom vývoji našich životov a argumenty boli príliš silné na oboch stranách bojiska. I keď sme to nechceli priznať, ani jedna zo strán nedokázala naozaj vytiahnuť bielu zástavu a sadnúť za okrúhly stôl. Zvážiť problémy a otvorene o nich hovoriť, alebo opísať, prečo vlastne bojuje, proti čomu vlastne bojuje. A čo pri tom boji naozaj pociťuje.
Tak, ako vojakov mení pohľad na bojisko zblízka, i u nás sa začali diať zmeny. Nikdy som si nemyslela, že pocit menejcennosti môže dohnať človeka do stavu, kedy prestáva byť sám sebou a stáva sa niekým úplne iným. A pocit neschopnosti nájsť riešenie, bezradnosť a stratenosť, môže viesť k úplnému zlomeniu osobnosti človeka.
Moje šťastné detstvo i ďalší vývoj môjho života ma nikdy nepostavili do situácie, v ktorej by som bola konfrontovaná so ženami, čo trpeli vo vzťahu, z toho - či oného dôvodu. Tak naozaj trpeli. Cítili sa ponižované, odmietané, odvrhnuté, či psychicky týrané. Nechcem paušalizovať, ani tvrdiť, že toto je univerzálna a jedna pravda, platiaca u všetkých mužov. Ale u nás to prebiehalo asi takto.
Môj partner, prezentujúci sa ako citlivý muž, túžiaci po rodine a milujúcej partnerke, začal byť ku mne chladný, tvrdý, niekedy veľmi surový. Nebil ma, ale odmietal ma ako ženu, stalo sa, že i zvýšil na mňa hlas, ponižoval ma. Často nemal na mňa čas, nechával ma samú riešiť problémy. Akoby nepočúval moje prosby a naliehanie, že sa niečo deje a ja si s tým neviem poradiť. A ja som začala hľadať pomoc inde. U priateľov, rodičov. Odsudzila som sa mu. Prestala som s ním komunikovať a začala som od neho utekať.
Bola som jedna z tých žien, ktoré si stoja za svojím názorom. Neochvejne ho prezentujú na verejnosti a mnohokrát so zdvihnutou hlavou odmietajú cudzie pohľady na celý svet. No niekedy by som sa za to i nakopala „do zadku“, ale čo už,  keď sa do vlastného v podstate kopať nedá. Tvrdohlavá, sebavedomá, možno až príliš samostatná a emancipovaná „ženská“. Chcela som od života viac. Chcela som vyťažiť maximum.
Dovtedy som nevedela pochopiť, prečo muži nezvládajú takýto typ žien. Také, čo stíhajú sekundovať mužom, alebo sa o to minimálne každodenne pokúšajú. Také, ktoré o svoje miesto na slnku každodenne bojujú a pokúšajú sa pri tom ovplyvniť a podporiť nielen seba, ale i svoje okolie.
Samozrejme, že sa moja snaha dotkla i partnera. On bol však z mužov, ktorí netúžili dotknúť sa slnka. Jemu stačilo chodiť po zemi a byť denne hladený jeho lúčmi. Chcel pohodu, pokoj, lásku. Nepotreboval oveľa viac, ako dostával od života.
A tak moje sny, túžby a predstavy začali narážať na partnerove pocity neistoty a nepohody. Až neskoro som zistila, že naše vzájomné snaženie stroskotávalo na múre, ktorý sme vzájomne vybudovali. Môj bol postavený z kameňa nepochopenia, stratenosti, bolesti a beznádeje a ten jeho z pocitu nepohody, nátlaku, „zahnania do kúta“, povedala by som - menejcennosti.
Muži sú zvláštne bytosti, ktorých jedným z hlavných znakov je ich „Ego.“ Príroda to tak mienila i zariadila, aby oni boli tí dominantnejší, ochrancovia a živitelia nás, žien. Dnešná doba priniesla veľa zmien, i to, že my ženy sa stávame niekedy až prehnane samostatnými a emancipovanými. V túžbe obstáť v mužskom svete, často zabúdame na určitú formu rovnováhy a na to, že každé snaženie, či dokazovanie si niečoho, má svoje hranice. Zabúdame, že živná pôda pre vzťah je ten spoločný oheň, ktorý by sme my ženy mali udržiavať. To teplo, ku ktorému sa muži vždy radi vracajú.
Neviem, či som nenašla zápalky alebo došiel plyn v zapaľovači? Či bolesť a strach z partnerových prejavov, nepochopenie, spôsobili, že som nevytvorila ten základ, čo sa čaká od ženy. A tak i ten „môj“, sa začal meniť na úplne iného človeka. Začal útočiť, ako zviera, ktoré zatlačené do kúta, nemá kam ujsť. Odmeranosť, striedala nervozita a únava z práce. Zavrhoval telesnú lásku a často ma nechával uplakanú vykrikovať do tmy prosby po nehe a intimite. Vina, ktorú si väčšinou partneri prihrávajú ako loptu v tenisovom turnaji, skončila často na mojej strane ihriska. Nestíhala som ju už odrážať späť. On pozeral na mňa cez oči zakalené vlastnou predstavou a úsudkom  o mojom správaní, prejavoch, túžbach, názoroch, či samotnej mojej osobnosti. Minimálne vnímal, čo chcem, čo sa snažím povedať, moju beznádej. Nechápal, že ja neviem nájsť cestu k nemu. On ju totiž už dávnejšie z „technických príčin“ odstavil a mňa zabudol o tejto skutočnosti informovať.
Neskôr keď moje prosby, dohováranie sa stali výčitkami a spoločná komunikácia viedla iba k uspokojeniu oboch strán na nasledujúcich pár hodín, prerástol jeho záujem o mňa a vzťah  „do totálnej apatie.“ Moje pokusy o ukončenie vzťahu vždy zlyhali. Moje city boli príliš silné, aby som dokázala ujsť utrpeniu a žila bez neho.
A zrazu som stála na okraji toho všetkého a vôbec som nevedela čo sa deje. Plač, striedala zúrivosť, nervozitu striedala túžba po šťastných chvíľach. Raz som ho odháňala, inokedy chlácholila jeho i seba, že to bude dobré. No nenašla som riešenie. Moja bolesť prerástla do trvalej nepohody, ktorou som nechtiac ničila celé moje okolie. Viacero búrok sa prehnalo nad našimi hlavami. Ale po daždi vždy vykukne slnko. Až v jedno štvrtkové popoludnie prišiel a povedal, že ma už nemiluje. Moment, po ktorom som zostala tápať po dychu, so šialenou bolesťou a neschopnosťou nájsť odpoveď na otázku „prečo?“ Zlomená,  stratená vo víre udalostí, obviňujúc sa pomaly i z globálneho otepľovania našej planéty. Tak hlboko vryl do mňa pocit viny, neschopnosti a zlyhania, že som sa nemohla na seba pozerať v zrkadle. Povedal málo. „Nerozumeli sme si, každý sme mali iné smerovanie a priority.“ Bez hlbšieho vysvetlenia odišiel.
Takmer okamžite našiel náhradu za mňa. Myslím, že už bola pripravená v „zálohe.“ Ženu, pri ktorej by mal nezainteresovaný pozorovateľ pocit, že sme minimálne príbuzné. Tak veľmi sa podobali naše „telesné schránky.“ Avšak osobnosťou by sme skôr pripomínali noc a deň. Milá, plachá, usmievavá, prispôsobivá.  „Podobá sa na anjela.“ Ako každý „samec,“ ani on nezabudol prezentovať svoje šťastie na verejnosti. A ja som bola zrazu minulosťou. Nekomunikoval so mnou. Veľmi rázne mi naznačil, že nemám „rušiť jeho kruhy.“ Verte mi, že vtedy som sa celkom živo vedela vcítiť do pohnútok rímskeho vojaka, keď po daných slovách zavraždil Archimeda.
Čas, vynútené rozhovory a hádky s „mojím ex“, ako aj pohľad môjho okolia mi otvorili oči. Zistila som príčinu a prišli i odpovede. Že rozdielnosť dvoch ľudí spája, ale i odpudzuje. Že vzťah je vybudovaný na báze dvoch polovičiek jedného celku. Obe tieto polovičky musia nájsť pre nich vyhovujúcu rovnováhu vo svojom spojení. Kto bude dominantnejší a kto bude udržiavať ten oheň. Základ je, aby sa na tom zhodli alebo dohodli na začiatku. Inak sa ich snaha a láska zmení na ťažké putá, bolesť a vzájomné utrpenie.
Základ je nekonečná dôvera. Nebáť sa otvorene priznať napríklad pocit menejcennosti, zatlačenia do kúta dominantnejším partnerom (partnerkou), či hľadať cesty, ako nahradiť či doplniť chýbajúcu intimitu vo vzťahu.
A jedna poznámka na koniec. Pre tie z Vás, pre ktoré je tak dôležitá intimita vo vzťahu ako bola i je pre mňa. Ak Vám muž povie, že sú „lepšie a krajšie veci ako sex.“ Za žiadnych okolností mu NEVERTE!  Je to iba veta, ktorá vystihuje jeho nechuť venovať sa Vám ako Žene. Nikdy Vám nedá toľko  krásnych chvíľ, ako by ste od neho očakávali, alebo potrebovali. Jeho snaha bude mať cca 3-mesačnú inkubačnú dobu a potom sa prejaví choroba zvaná „nechuť na sex.“ 



©2016 Fornet. Všetky práva vyhradené.