Čo prinesie tretie tisícročie?
Autor(ka) : Mária Novická Dátum a čas : 4.1.2001 02:00 Kategória : Koktail WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...		Komu (email) : Od (email) : Od (meno) :
Skončilo sa tisícročie, počas ktorého sa ľudia naučili piť čaj, rozbíjať atóm, fajčiť cigarety, lietať do kozmu, jesť zemiaky a klonovať živé bytosti. Čo bolo dôležitejšie: pristátie na Mesiaci alebo vynález chladničky, genetické objavy alebo zostrojenie prvého televízora? Aký by bol svet bez takých géniov, ako Kopernik, Fleming, Einstein, Gutenberg, Newton alebo Edison? Aký by bol bez internetu a aký by bol bez lásky ?
Ok.roku 1100 - pušný prach. Číňania odhalili tajomstvo jeho výroby už v VII.storočí, ale skutočnú kariéru urobil až začiatkom XII.storočia, keď cisári z dynastie Song museli odolávať nájazdom stepných kmeňov. Nie je známe, akým spôsobom sa dostal do Európy, ale ako prví ho tu poznali a v roku 1304 použili Arabi. Vďaka pušnému prachu mohli európske štáty kolonizovať Afriku aj Austráliu, podmaniť si Ameriku a časť Ázie. Vojny totiž vždy vyhrávali tí, ktorí disponovali lepšími zbraňami. Najväčší úžitok z čínskeho vynálezu majú Američania, ktorí sú v súčasnosti najlepšie vyzbrojeným národom sveta - 265 miliónov obyvateľov USA vlastní pre súkromné účely až 190 miliónov strelných zbraní. Rok 1119 - kompas. Prvé písomné zápisy o použití kompasu pochádzajú z čínskej kroniky z roku 1119. Jej autori spomínajú džukny, pri ktorých navigovaní sa používali kompasy. Na náš kontinent sa tento vynález dostal v roku 1187 a odvtedy bezchybne sprevádzal námorníkov po moriach aj oceánoch. Rok 1454 - tlač. Pred vynálezom Nemca Jonhanna Genfleischa, nazývaného Guttenberg, bola Európa krajinou analfabetov. Schopnosť čítať a písať bola privilégiom aristokratov a duchovných. Guttenbergov tlačiarenský stroj urobil bleskovú kariéru - v roku 1500 už po svete kolovalo 40-tisíc kníh s celkovým nákladom osem miliónov exemplárov. Rok 1535 - tabak. Španielsky historik Fernanez de Oviedo napísal:,,...okrem iných zlých návykov Indiáni radi vdychujú tabakový dym." Koncom XVI.storočia sa tento indiánsky zlozvyk dostal aj do Európy. Tabak bol spočiatku považovaný za liek na zmiernenie bolestí. Keby sa bol používal ako liek, nemuseli byť dôsledky fajčenia také katastrofálne. Milióny ľudí, postihnutých rakovinou. Fajčiari - tak ako to chcel Oviedo, sú hanobení a tabakové koncerny musia platiť odškodné v miliardových výškach. Rok 1595 - splachovací záchod. Za tento praktický vynález vďačíme Angličanovi Johnovi Harringtonovi, ktorý skonštruoval zariadenie spájajúce keramickú misu s ventilom, umožňujúcicm splachovanie. Lenže v Európe neexistoval kanalizačný systém a preto sa Harringtonov vynález nerozšíril. Až o 300 rokov neskôr ho zdokonalil anglický hydraulik David Bostel. Hoci má tento vynález už pekných pár rokov, a v súčasnosti sa nám to zdá nepochopiteľné, pre niekoľko miliárd obyvateľov Tretieho sveta toto zariadenie ostáva ešte stále nedostupným luxusom. A nielen pre nich, ale trebárs aj pre školákov na východnom Slovensku. Rok 1610 - čaj. Číňania už pravdepodobne 3000 rokov p.n.l.podávali chorým čajové lístky, namáčané v horúcej vode. Do Európy ich v roku 1610 priviezli Holanďania. Rok 1674 - mikroskop. Vďačíme zaň Holanďanovi Antonymu van Leuweenhoekovi, obchodníkovi so súknom. V auguste 1674 položil kvapku morskej vody pod šošovku zariadenia, ktoré skonštruoval a ako prvý človek uvidel voľným okom mikróby. Leeuwenhoekov mikroskop zväčšoval obraz 226-násobne. Rok 1762 - hodiny. Naši predkovia merali čas podľa východu a západu Slnka, neskôr pomocou slnečných, alebo presýpacích hodín. Koncom XVI. storočia sa na vežiach Talianska a Anglicka začali objavovať hodiny, poháňané komplikovanou a ťažkou aparatúrou. Neboli obzvlášť precízne - čas merali s odchylkou 15 minút. Nad konštrukciou menších chronometrov pracovali Pascal aj Galileo, avšak prvé kyvadlové hodiny vybudoval holandský fyzik a astronóm Christiaan Huygens. Tieto tiež neboli presné a preto britská admiralita vypísala odmenu vo výške 20-tisíc libier pre toho, kto skonštruuje chronometer, ktorý nebude meškať viac, ako tri sekundy. Podarilo sa to britskému hodinárovi Johnovi Harrisonovi. Dnes už existujú atómové hodiny, ktoré nemeškajú ani sekundu. Rok 1811 - konzerva. Napoleon sľúbil odmenu tomu, kto zabezpečí jeho armáde zásoby potravín s predĺženou trvanlivosťou. Jeho želanie takmer splnil francúzsky cukrár Nicolas Appert, ktorý vymyslel metódu sterilizácie potravín zahrievaním v sklenených nádobách. Francúzsku metódu zdokonalil Angličan Peter Durand, ktorý začal používať plechovky a v roku 1811 dal svoju metóru patentovať a založil prvú fabriku na výrobu konzerv. Rok 1826 - fotografia.V tomto roku urobil Joseph- Nicephore Niepace v Burgundsku prvú fotografiu aparátom s cínovou platničkou. Jej vyvolanie trvalo až osem hodín. V roku 1841 Angličan William Talbot vynašiel precíznejšie a rýchlejšie zariadenie, nazvané ,, calotyp". V tomto aparáte už vznikol negatív, z ktorého bolo možné urobiť ľubovoľný počet kópií. Rok 1830 - železnica. Konkurencia konskej dopravy sa zrodila 15.9.1930, kedy trasu Manchester-Liverpool prešiel prvý osobný vlak ťahaný parnou lokomotívou. Išiel rýchlosťou 50 km/hod. Za tento vynález, ktorý zrevolucionizoval pozemskú dopravu, vďačíme inžinierovi Georgeovi Stephensonovi a jeho synovi Robertovi. Rok 1844 - telegraf. Už tisíc rokov p.n.l.Číňania chladili ovocie a mäso pomocou ľadu. Ale až v r.1844 sa Američanovi Jacobovi Perkinsovi podarilo vyrobiť ľad pomocou techniky. Svoj vynález však nevyužil komerčným spôsobom - to urobil až Nemec Carl Linde a firma, ktorú založil, jestvuje až dodnes. Rok 1851 - šijací stroj. Na tento nápad prišiel ako prvý v roku 1810 nemecký krajčír Balthasar Krems. Ale ani jeho šijací stroj, ani stroj Francúza Barthelemyho Thimmoniera si nezískali popularitu. Sláva a bohatstvo preto pripadli až Američanovi Isaacovi M. Singerovi, ktorý si dal svoj šijací stroj patentovať. Rok 1867 - dynamit. Výbušninu, ktorá zmenila dejiny sveta, vynašiel švédsky vedec Alfred Nobel. Vďaka nemu bolo možné prácu, ktorá vyžadovala úsilie stoviek ľudí - napr. kopanie tunelov v skalách, kopanie kanálov atď., ,,vybaviť" jediným výbuchom. Žiaľ, vynález priniesol aj smrť miliónov ľudí, ktorí zahynuli pri výbuchoch bômb a mín, naplnených dynamitom. Nešťastie zasiahlo aj vynálezcu - jeho brat zahynul pri výbuchu v továrni na nitroglycerín. Rok 1876 - telefón. 7.marca 1786 americký patentový úrad zaregistroval pod číslom 174465 ,,Metódu a aparát, umožňujúci prenášanie hlasov a iných tónov prostredníctvom elektrických vĺn". Autorom vynálezu bol Alexander Graham Bell. Rok 1879 - žiarovka. Geniálny vynálezca Thomas Alva Edison obetoval hľadaniu spôsobu využitia elektriny na rozjasnenie temnoty takmer rok života. Prvé žiarovky sa vyrábali ručne a svietili 13,5 hodiny, pričom dávali svetlo ako tri plynové lampy. Bol to veľmi drahý (kus za 2,50 dolára, čo zodpovedá dnešným 200) a preto aj luxusný výrobok. Rok 1886 - automobil. Nemeckí technici Carl Benz a Nikolaus Otto si zaumienili, že skonštruujú motor, ktorý by bol ľahší a menší, ako parný stroj. Po rokoch pokusov vzniklo prvé auto na troch kolesách. Hýbalo sa rýchlosťou 16 km/h a benzín na jeho pohon kupovali konštruktéri...v lekárni! V roku 1900 vyprodukoval Benz 603 automobilov a na automobilovom trhu bol jednička. Jeho najväčší konkurent - Američan Henry Ford založil svoju fabriku v roku 1908. Rok 1895 - film. V decembri tohto roku tridsaťpäť divákov parížskej Grand Café obdivovalo vynález bratov Lumiérovcov -pohyblivé obrázky. Nikto však nepripúšťal, že sa začína nové obdobie v dejinách kultúry. V roku 1895 londýsky optik Robert ©2001 Fornet. Všetky práva vyhradené.