Karol a ja.
Autor(ka) : Zuzana Balážová Dátum a čas : 4.7.2007 00:00 Kategória : Poviedky WWW.LADY.SK Stránky pre modernú ženu venované móde,kráse zdraviu ...		Komu (email) : Od (email) : Od (meno) :
Nič nerobím len tak. Všetko čo urobím mám naplánované a pripravené vopred. Mám vek keď už nesmiem strácať čas s nepodarenými, alebo vopred prehratými vecami. Podľa známych som silná a za tým čo chcem idem cielene a tvrdo. To som si myslela o sebe donedávna aj ja. Ja, Rada.
Poviedka, ktorú tu uverejňujeme, je od čitateľky lady.sk Nič nerobím len tak. Všetko čo urobím mám naplánované a pripravené vopred. Mám vek keď už nesmiem strácať čas s nepodarenými, alebo  vopred prehratými vecami. Podľa známych som silná a za tým čo chcem idem cielene a tvrdo. To som si myslela o sebe donedávna aj ja. Ja, Rada. Moje meno u chlapcov a neskôr u mužov vyvolával úškrn a vždy som sa dočkala otázky - Máš to naozaj rada, Rada? Tupci. Volám sa Radana, lebo moja mama ma pomenovala podľa éry princezny Lady. Keď ju to prešlo, bolo už neskoro lebo detiská v materskej a základnej školy sa šli ušúľať od smiechu a volali ma  Zrada. Len môj najlepší kamoš Karol ma volal Radka. Odvtedy prešlo sto rokov a Karol zostal na dlhú  chvíľu, ktorú som si nevážila a vtedy nepostrehla len mojim. A ani o tom vlastne nevedel. Boli sme spolu aj na základke, potom na gymnáziu a Karol bol vtedy vždy mojim ochrancom, nosičom tašky a hlavne učiteľom matiky  na ktorú som vždy  pozerala ako teľa na nové vráta. Z ničoho som tak sprostá nebola ako z matiky a z neho , z  Karola. Ani neviem ako sa to stalo no v sedemnástich som zamilovala po uši . Do Karola. Predtým ma ušatý Karol nejako zvlášť nezaujímal, bol len nosičom mojej  tašky a býval vo vedľajšom vchode. No z Karola sa stal v priebehu dvoch mesiacov na strednej nejakým zázrakom chalan s krásnym profilom, jemnými veľkými perami a čiernymi vlasmi nagelovanými voňavým gélom, ktorý som cítila celý deň aj keď Karola nebolo široko ďaleko. Vzďaľoval sa odo mňa čoraz ďalej, lebo to čo som zistila ja zistili aj všetky baby okolo. Karol bo zrazu aj pre ne  jednička, múdry, krásny a jeho nebezpečne biele zuby mňa vždy ohromili svojou belobou, keď sa  usmieval na všetky baby okolo. Vtedy aj na mňa ale menej. Už ma nedoučoval matiku, lebo chodil do kina, na diskotéky a na chatu  s inými . Večer za tmavým oknom som čakala či neuvidím jeho vysokú a štíhlu postavu vchádzať do jeho vchodu a napchávala sa Rumbou a pralinkami. Dlho do noci a zbytočne - ráno nevyspaná som utekala do školy, lebo Karol ma už nečakával pred vchodom tak ako pred pár mesiacmi a roky dozadu. Už nebol mojim učiteľom, utiekol mi. V triede som bola pre neho vzduch a on sa bavil so Sylviou a Máriou ako bolo na chate, na diske, alebo kde to všade bol. S inými babami. Sedela so v zadnej lavici a videla len  jeho  a jeho nagelované vlasy a profil čo mi trhal srdce ako papier. Priberala som zatiaľ čo on športoval, zle som sa učila a on exceloval a keď prišla maturita ledva som ňou preliezla. On premiant zmaturoval excelentne a zobrali ho na právo. Mňa prijali  do pokladne obchodného domu. Šesť rokov som ho nevidela, študoval a pracoval v inom meste. Ja som zostala u nás, nepekná a tlstá, hrozne vtipná a veľmi sarkastická citlivka čo v noci tajne plakávala pre neho  a vo dne so seba robila hrdinku čo kašle na celý svet a robí si čo chce.  Môj ďalší život nebol veľmi zaujímavý, pokladňa v obchodnom stredisku, veľa nespokojných zákazníkov, žúry na chatách , veď kto by ma  tam nezobral,  Radu čo to má rada, žiaden normálny chalan žiadne vzťahy, len sprostý živočíšny sex. Keď sa ráno na neho nemôžem pozrieť a on s a tvári ako by ma v živote nestretol a ani  nepoznal. Jožo, Juro, Stano, Števo a ešte neviem kto, ani ich tváre som nezachytila nie ešte nejaký cit. Keď som  s nimi ležala v cudzích posteliach a vzdychali  mi do tváre pri rýchlom náhodnom  sexe, ich tváre mali tvár Karola, len tak som to prežila bez ujmy na rozume, toľko chlapov toľko svinstva to sa dalo len s Karolovou tvárou pred mojim červeným ksichtom. Ale to čo som prežila mi dalo smer, roztriedila som si čo môžem, čo chcem a čo musím.  Za svojim cieľom pôjdem odteraz tvrdo a celkom presne. Cieľom  je Karol. Musím za prvé schudnúť, za druhé nájsť  Karola a nepustiť ho. Chcem  schudnúť a nájsť Karola. Môžem schudnúť a nájsť Karola, on ma  síce prehliadne ako lán poľa ale potom to bude už o niečom inom, viac mi neujde. Milujem ho. Teraz je dôležitá moja váha. Pri výške 170 vážim 86 kg. Je to  dosť hnusné. Po práci v hnusnom obchode chodím do posilky a je to fakt fuška, na moje prekvapenie ťažká a pomalá, veľmi pomalá. Pneumatiky na mojom tele zostávajú aj keď sa snažím viac ako vládzem. Kamošky sa chechtajú a keď odmietam ich ponuky na stretko, tak sa lúčia sa pozdravom " Cvič, cvič ať ti zmizne riť!" Rehot je počuť až k mojim oknám na druhom poschodí, kde pozerám na ich odchod s polystyrénom v ústach. Im sa to rehoce, keď nosia šaty číslo 36. Ja som pevná Rada vskutku pevná na celom tele,  tá čo nechce pristať na tvrdé cvičenie a odmieta diétu, bolia ma na ňom všetky svaly obalené tukom. Nevedia husi pochopiť, že sa chcem zmeniť a to úplne. Už ma nebaví byť ich smiešnou priateľkou, ktorú berú do partie s radosťou, lebo je škaredá, tlstá a ešte aj  našťastie vtipná. Keď viazne reč, tak Rada to celkom iste  zachráni nejakým vtipom, pripoviedkou, alebo tým svojim typickým smiechom. Smejem sa nákazlivo a to vie len máloktorá, smejem sa na celé hrdlo a ukazujem zuby, ktoré mám v perfektnom stave, lebo aspoň v tomto som podobná Karolovi, máme obaja  perfektný chrup. Musím priznať, že na mne je jedná vec pekná a zaujímavá to je môj  smiech a zuby. Inak som hnusná a šedá myš. Myš s ostrými bielymi zubami, veľkým bruchom a tenkými labkami. Kamošky nevedia čo cítim ku Karolovi, lebo to čo cítim naozaj  nikdy nikomu  nepoviem. Je to moje tajomstvo a citlivá struna u mňa, ktorú považujú za dobrú babu do partie, ale nie pre život. Nikto sa ma nepýta na rady do života, nikto sa o mňa nezaujíma ako o človeka. Rada? To je predsa tá osamelá, no bezproblémová baba s nadváhou čo je za každú srandu, ale inak nič moc. Kámošky majú svojich partnerov ,ktorých našli po veľkom a ťažkom pátraní a držia ich pevne za ruku aby im už neutiekli. Ja nemám nikoho, jediný o koho som skutočne stála mi už utiekol pred pár rokmi, Karol. To ony však  nevedia a ja som šťastná, že to nikto netuší dokonca ani moja mama, ktorá mi vlastne náhodou prezradila kde je Karol a čo mieni urobiť. Prišla vtedy domov v mojej fáze odtučňovania a slušného života z práce, s tým že ten Karol so susedného vchodu, pamätáš si ho nie, veď ste boli spolu denne, tak ten  sa bude ženiť. Zabehol mi polystyrénový chlieb : "S kým? Kde ? Kedy? Čoo ??? - matka sa vtedy prekvapene na mňa pozrela a povedala: "Čo ťa to tak vzalo? Veď je roky preč, neviem kto to je ale je to právnička a svadba bude v Bratislave, tam majú spoločný byt. Ach dievča, na čo ty nemyslíš, vysoko si chcela rúbať, veď sa pozri na seba. Teba by chcel len náš sused Baláž", zakončila. Tým ma ponížila najviac, lebo Baláž bol starý úchylák čo kukal na každú ženu ako na zjavenie a celý sa pritom klepal. To  teda nemala , buchla dverami a hodila sa posteľ vo svojej izbe. Tak, Karol sa mi žení. Taký záchvat smiechu a plaču ešte Rada nemala, matka jej klopla na dvere, že zavolá sanitku ak neprestane. Šibe ti? " Veď si ho nevidela celé roky, čo tak plačeš?" Rada jej zakričala : "Čuš, prosím ťa mama, čuš! " a plakal od vankúša aby ju matka nepočula. Po  tej preplakanej noci som sa ja Rada,  rozhodla konať. Som pevná a pripravená , teda skoro, a čas mi nedáva šancu. Váha ukazuje 83kg, hlúpe tri  kilá dolu po dvoch mesiacoch driny a jedenia polystyrénu. Málo radosti za toľkú námahu. Rada stojí pred zrkadlom a pozerá na svoje telo, fakt nič moc, žiaden pás, brucho vykukuje najviac . Rada si prezrie aj  tvár a vidí malé modré oči, krátky nos a veľké ústa s bielymi zubami, tie to zachraňujú, hm pravidelná  zubná hygiena a návštevy zubára priniesli výsledky. Vlasy myšacej farby ani dlhé ani krátke. Detská tvár na veľkom tele, tie tri kilá jej zmizli z tváre nie z tela. Skúsi sa namaľovať a  zafarbiť tie myšaciny na hlave. Na druhy deň navštívi Rada kaderníčku a za 800korún  má novú farbu a nový účes ktorý Radu urobil detskú a nežnejšiu. Prekvapená sa doma namaľuje, veď šminiek má plný kufor a prekvapená sa pozerá na seba v zrkadle celé poobedie. Z veľkého zrkadla na ňu hľadí malé dievčatko. S blond vlasmi a  veľkými namaľovanými ústami pripomína tak trochu lacnú štetku a tak trochu anjela. Modré oči a blond vlasy, detská hlava na ženskom rovnom tele. Skryť to telo bude ťažké. Ale aj to je  úspech, Rada je spokojná. V supermarkete nájde cool oblečenie čo je však veľká námaha, lebo na jej postavu nájsť vhodnú veľkosť je problém. Číslo 44 nosia len obryne v rozprávkach. Obuje sa a oblečie po strašných štyroch hodinách úporného behania a skúšania .Minie nehoráznych 14 tisíc, ale výsledok je nad jej očakávanie. V kabínke na ňu pozerá dievčatko v handrách za pár tisíc čo jej seknú a je prekvapená premenou. Šaty zakrývajú to čo majú a odkrývajú to čo je pekné. A Rada si prvý krát v živote pripadá krásna. Možno je to oranžovými svetlami kabínky, možno únavou, ale už vie si prestaviť pri sebe Karola ,ktorého hlavu vidí v duchu  za sebou a počuje ho hovoriť, si krásna, chcem ťa, vždy som  chcel len teba,  Rada.  V eufórii nájde v bare kamošky čo sa nedokážu pretvarovať a vidí ich prekvapené tváre a závisť v ich očiach žiari silno ako reflektor. Je ako ony "To čo si porobila, to si ty? To čo ty máš nejakú operáciu za sebou, nehovor, že nie!" , zle  skrývajú závisť. Rada vo vnútri exploduje spokojnosťou. Svet je opäť krásny. Teraz už len nájsť Karola. Nájsť ho bola pre ňu hračka. Mama vedela všetko od jeho mamy, býva tam a tam aj s Jankou, taký krásny bytík, že sa teší na svadbu , Janka je právnička a bude dokonalou Karolovou manželkou. O dva dni neskôr Rada sedí v bare pre ich bytom a vytrvalo čumí na ich okná. Je už večer a nesvieti sa v tom byte, ktorý tak poľahky našla a  teraz ho úporne sleduje. Oblečená v drahých šatách s mejkapom bábiky , fajčí jednu od druhej. Sedí tam od poobedia a vypila všetko čo je ponukovom lístku. Alkohol nie, lebo musí byť pri zmysloch keď ho uvidí. V bare je okukávaná všetkými kategóriami mužov, lebo je to bar ako v dedine a má pripitých stálych štamgastov . Svojim zjavom svieti ako neónka a jej to začína ísť všetko na nervy. Pri svojom stole zacíti pohyb a prudko zdvihne hlavu, stojí tam však mladý chalan a usmieva sa. "Môžem si prisadnúť ?" Rada chce povedať nie, ale  v sekunde si to rozmyslí a povie " No, sadaj." Aspoň nebude tak sama.  Rýchlo si pritiahne stoličku a začne do nej hučať. Volá sa Vlado a študuje na výške sociológiu. Rada má len  približnú predstavu čo to je ,ale múdro prikyvuje. Na koho vraj čaká, videl ju to už poobede a teraz je tu zas či vlastne stále. "Čakám na život", chce byť múdra a ironická, ale jej to nejde lebo oči má stále na tom vchode. Počúva ho len jedným uchom a  jeho informácie ju absolútne  nezaujímajú. V tom sa rozsvieti v ICH byte a Rada s preberie." Prepáč", schytí kabelku ," ja už musím ísť, tak ahoj". Vlado je prekvapený a zakričí za ňou, že ak by chcela tak ju  počká. Vonku poprcháva a Rada beží na schody a zvoní na dverách, kde je Karolové priezvisko. Dvere otvorila dievčina v jej veku ešte oblečená v kostýme,  ktorý mala v práci, no advokátka ako vyšitá. Prosím, koho hľadáte opýta sa a Rada rýchlo vyhŕkne, Karola, dobrý večer. Dievčina si ju okato obzerá a pýta,  a vy ste ?  Rada , Karolova  priateľka. Cvhvíľočku stojí vo dverách , vidno že rozmýšľa čo povie. Nie je doma je na služobke a príde o dva týždne. Lenže Rada má ciťák a tak jej nervózne  povie, neklamte je tu a ja ho chcem vidieť. No tak toto, vykríkne dievčina,  vravím nie je doma, dovidenia,  a chce pribuchnúť dvere. Rada ich zadrží a  kričí do bytu : Karol, Karol viem, že si tu!  Prekvapená dievčina chce znovu pribuchnúť dvere ale tie sa prudko otvoria o ON stojí vo dverách. Prekvapený pozerá na Radu čo sčervenie ešte viac  a zamrmle, ahoj, ja .. nevie ako ďalej. Oblečený v rifliach a košeli  vyzerá presne tak ako si ho pamätá zo strednej." "Prekvapila si ma , potrebuješ niečo ? Alebo sa ti niečo stalo? Si rozrušená." Ukáže na dievčinu vedľa seba,  to je Janka, moja snúbenica. Jana vyčarí úškrn a podáva jej cez prah dverí ruku. Rada jej ju chytí automaticky, pozerá na Karola inak  nevidí nič, len jeho. Nadýchne sa a rýchlo povie, prečo prišla.  "Tak,  ako by som začala ... ja som vlastne  prišla za tebou lebo som sa dopočula od tvojej mamy, že sa budeš ženiť a ja viem že to neurobíš lebo ty a ja sme stvorení pre seba a teba mi nezoberie žiadna ... Jana a ani žiadna iná!" Ticho  po tomto monológu je dlhé, vidí Janu ako sa prekvapene zatvári a potom sa  ironicky usmeje. Karolové očí sú jedným veľkým otáznikom a nevie povedať ani slovo . "Tak čo , rozumel si ? Oženiť sa musíš so mnou, lebo to ja som tvoja už do detstva, nemohol si predsa  zabudnúť na naše roky spolu, prosím , neber si túto osobu , to  ja som tvoja budúca či nevesta neviem, ale tvoja." Karol  sa otočí k Janke a odsunie ju dozadu do bytu. Otočí sa k Rade a do jej červenej vyplašenej  tváre vychŕli " Prosím, Rada neviem čo sa ti stalo, ale je to nejaké nedorozumenie, ja rozhodne nie som ten koho hľadáš. Odíď prosím ťa domov, ak chceš zavolám ti taxík ale nestrápňuj sa už. Ja som ťa skutočne nikdy nebral viac ako kamarátku z činžiaka a že ty si si  to takto vyložila je tvoj  smutný omyl , zrejme by si potrebovala pomoc... psychológa . Som veľmi prekvapený, že si to takto vážne brala ale nikdy si mi nebola viac ako spolužiačka s vedľajšieho vchodu. Prepáč , ale vážne už choď. Privolám  ti ten taxík?"  Rada s búšiacim srdcom v hrdle vykríkne, nie žiaden taxík, idem sama, sklamal si ma , oklamal a ponížil, ja som celý čas myslela len a len na teba, ako mi to môžeš urobiť? A  už plače a rozmazaný mejkap jej ničí fasádu a steká po tvári až na krk. "Ty chudák, ty klamár, ty, ty ...vrah , áno  si môj vrah, ničíš mi život roky svojou prítomnosťou a zabíjaš ma myšlienkami na teba. "Tak sa tu mávajte, hrdinsky sa nadýchne a povie,  a ja sa idem  teraz zabiť! " A už buchoce podpätkami po schodoch a počuje zatvoriť  dvere. Vybehne na daždivú tmavú ulicu a plače ako malá, oprie sa vchodové dvere a slzy stekajú dolu tvárou. Hore sa svieti a ona v tme si nadáva do kráv . Ako toto mohla urobiť, ako jej toto mohol urobiť, všetko poprel, ako keby ani nebola. také poníženie... za ktoré si môže vlastne len ona  sama. Čo čakala od tohto... vyhecovala ju mamina veta , že sa ON  žení a Rada už uvažovala len  ako brutálna Nikita. nesmie si zobrať inú, lebo ona milovala jedine jeho, ostatní mali jeho tvár a  pre ňu vlastne nikdy ani neexistovali. Cez cestu zbadala stáť toho z baru, prešiel k nej a pozeral jej do rozmazanej tváre. " Problémy?" Neodpovedala a tak ju chytil za ruku a ona sa nechala  viesť. Všetko jej je jedno, automatika vypla myslenie, nič len prázdno v hlave. Noc strávili v jeho izbe a z celej noci si pamätá len dotyky a tvár Karola miesto jeho ,   toho cudzieho muža, veľa vodky a únava urobili. Rada je zrazu fatalistkou,  tak to malo byť, ospravedlňuje sama seba.  Ráno odišla z cudzieho bytu a po chvíli keď  sa jej orientačné schopnosti obnovili , našla autobusovú zastávku kde počkala na autobus domov. Po troch mesiacoch v ktorých Rada chodila , pracovala a žila ako stroj sa zregenerovala a precitla. Spočítane a zrátané: zhovädila sa na najvyššiu mieru a  bola šťastná že toto Karol nikomu nevytáral. Je tou starou Radou čo sa smeje na celé ústa a je pre každú srandu, pre každý žúr a je s ňou fajn lebo je  taká správna baba len na žúry, no nie pre život. Karol sa oženil, jeho mama doniesla výslužku k ním, Rada ju vyhodila do smetiaka ešte neotvorenú a prudko zavrela vrch kontajnera. Naďalej sedí v pokladni hypermarketu a vo večne zapnutých svetlách čo svietia nad jej pokladňou sa jej zdá že vidí Karola v  každom mužovi čo tlačí nákupný košík spolu s nejakou ženou, nikdy to však nie je on. Všetci muži majú jeho tvár a Radu to už unavuje. Aj ustarostená mama jej povedala, že by bol dobré navštíviť psychológa, lebo po nociach počúva jej zúfalý plač z izby. Rada to vždy zľahčuje, nič jej nie  je a posiluje si ego ešte dlhšími večierkami a kopou vodky s pomarančovou šťavou. Jediným pozitívom je klesnutie jej váhy na normál, nič nejedla, väčšinou  zúfalo veľa pila všetko možne aj nemožné  a fajčila jednu od druhej. Jediné pozitívum, Rade to  však musí stačiť. Predtým to boli negatíva, teraz keď prešla svojim súkromným  peklíčkom zažila odmenu, kilá sú preč a aj duša jej kamsi navždy zmizla. Teraz je z nej fakt brutálna Nikita na malomestský spôsob, čo nemá zábrany. Zostali pred dverami toho bytu, ešte predtým než stisla zvonček a otvorila tak dvere ceste spoznania krutej pravdy  jej životného omylu. tu uverejňujeme, je od čitateľky lady.sk ©2001 Fornet. Všetky práva vyhradené.