Cievny systém ľudského tela by sme si mohli predstaviť ako niekoľkokilometrovú dopravnú sieť, ktorá spája všetky miesta v tele a úplne ovláda prepravu kyslíka, vody, živín, hormónov, tepla a odpadových látok v organizme.
Základnými prvkami krvného cievneho systému sú
a) tepny
b) žily
c) vlásočnice
Tepny (artérie)
Vedú zo srdca okysličenú krv ku všetkým tkanivám. Krv je jasnej, svetločervenej farby a prúdi pod veľkým tlakom a veľkou rýchlosťou. Tepny majú pevnú a veľmi pružnú stenu. To im umožňuje pojať množstvo krvi, ktoré je vypudené zo srdca pri sťahu srdcových komôr. Najväčší vnútorný priemer zo všetkých artérií má aorta – asi 10 mm. Vetvením klesá priemer tepien až na 1 mm. Svalovina v tenkých tepnách reguluje prietok krvi jednotlivými orgánmi podľa potrieb organizmu.
Žily (vény)
Odvádzajú z vlásočníc odkysličenú krv do srdca. Ich stena je menej pevná a pružná, je tenšia, preto si žily častejšie poraníme a aj z nich častejšie krvácame, čo nie je pre človeka natoľko nebezpečné. Kvôli nízkemu obsahu kyslíka je žilová krv tmavá.
V žilách je nízky tlak a krv prúdi pomaly. Výnimkou je horná a dolná dutá žila, ktoré ústia do srdca a rýchlosť a tlak krvi v nich je podobný, ako v tepnách. Stavbou sú žily podobné tepnám, ale v stenách majú menej svalových vlákien. V žilách dolných končatín sú navyše chlopne, ktoré usmerňujú tok krvi a umožňujú, že prúdi aj napriek vzpriamenej polohe smerom nahor - proti zemskej gravitácii.
Vlásočnice (kapiláry)
Sú to malé cievy s tenkou stenou, ktoré prepájajú tepny a žily. Ich priemer býva medzi 5 až 20 µm a sú dlhé okolo 0,5 mm. Tlak v nich je nízky a krv prúdi pomaly, čo umožňuje presakovanie látok z krvi do tkanív a z tkanív do krvi, najmä dýchacích plynov (kyslík, oxid uhličitý), živín, produktov látkovej výmeny a vody. Preto tvoria kapiláry hlavnú funkčnú časť krvného obehu. Medzi najtenšími tepnami a vlásočnicami sú tzv. prekapilárne zvierače – svalové vlákna, ktoré dokážu stiahnutím uzavrieť vstup krvi do vlásočníc.
Hustota siete vlásočníc závisí od intenzity látkovej premeny v orgánoch. Pokaľ je nízka, časť kapilár ostáva nevyužitá. Napr. v svaloch je v stave pokoja väčšina vlásočníc uzavretá, ale pri práci sa otvárajú, aby sa krvou dodali látky potrebné na svalovú činnosť a zároveň sa odstránili splodiny látkovej premeny.
Ochorenia žilového pôvodu
Chronické žilové ochorenia
Chronické žilové ochorenia patria medzi najčastejšie chronické choroby v civilizovaných krajinách a výrazný vplyv na ich vznik má súčasný životný štýl.
Názov chronické venózne ochorenia (CHVO) zahŕňa všetky poruchy funkcie alebo stavby žilového systému, ktoré majú chronický priebeh, prejavujú sa subjektívnymi ťažkosťami i objektívnymi klinickými známkami.
Štádiá chronického žilového ochorenia
C0 bez znakov žilového ochorenia
C1 „červené nitky“ – trvalé rozšírenie kapilár viditeľné na koži alebo
retikulárne žily (kŕčové žily hrubé 1-3 mm)
C2 kŕčové žily
C3 opuch (edém)
C4 trofické zmeny kože (defekty a ťažko sa hojace rany, zatvrdnutie kože,
ekzém, stenčenie kože, tmavé sfarbenie – hyperpigmentácia...)
C5 kožné zmeny ako C4 + zhojený vred predkolenia
C6 čerstvý vred predkolenia
Výskyt chronických žilových ochorení
Výskyt CHVO neustále narastá, postihujú 50-85 % populácie. Na Slovensku sa objavujú asi u 60 % dospelých. Najčastejšie postihnuté bývajú žily dolných končatín.
Žilový systém nohy tvoria hlboké žily, ktoré sú ukryté vo svaloch a preteká nimi asi 90 % krvi a povrchové žily, ktoré tvoria asi 10 % krvného zásobovania. Pri žilovom ochorení môžu byť postihnuté oba žilové systémy – povrchový aj hlboký. Spojkami medzi nimi sú perforátorové žily, ktoré môže ochorenie tiež zasiahnuť. Pri nedostatočnej činnosti chlopní vnútri žíl vzniká tzv. reflux – spätný tok krvi.
Kŕčové žily – varixy
Kŕčové žily dolných končatín sa vo vyspelých krajinách Európy objavujú asi u tretiny až polovice obyvateľstva a ich výskyt je vyšší u žien ako u mužov. Závažnejšie formy (kmeňové varixy) sa objavujú asi u 25-33 % žien a 10-20 % mužov, no tzv. metličky a sieťovité (retikulárne) žily sa vo vyspelých krajinách objavujú až u 80 % dospelej populácie.
Varixy nie sú kozmetický problém! Ide o závažné žilové ochorenie, ktoré si vyžaduje správnu diagnostiku a liečbu a žiadne výživové doplnky či mastičky ho vyliečiť nedokážu. Kŕčové žily totiž obmedzujú správne prúdenie krvi, zvyšujú riziko vzniku trombóz, zápalov žíl a ich komplikácií, spôsobujú poruchy výživy pokožky (bercove vredy).
Hlavnou príčinou vzniku kŕčových žíl je zvyšujúci sa tlak v žilách, ktorý spôsobuje nefunkčná žilová chlopňa. Tá môže svoju funkciu strácať v dôsledku zápalu, hlbokej žilovej trombózy, roztiahnutím samotnej žily, ale význam má aj dedičná dispozícia a nedostatočná pružnosť žilových stien. Stena žily po čase nedokáže odolávať vysokému tlaku a začne sa rozširovať – vznikne viditeľný varix. V tenkej žilovej stene môžu ľahko vzniknúť trhliny a dochádza ku krvácaniu. Varixy postihujú o niečo častejšie ženy ako mužov a ich výskyt stúpa vekom. Objavujú sa najmä na lýtkovej časti dolných končatín.
Rizikové faktory:
- dedičnosť
- práca v stoji
- tehotenstvo
- pôrod
- obezita
- vysoký krvný tlak
- nosenie tesného oblečenia
- sedavý spôsob života a nedostatok pohybu
- nevhodná obuv
- zápcha
- hormonálna antikoncepcia
- nedostatok vlákniny a vitamínu C v organizme
- vyšší vek – keďže vekom sa stráca pružnosť žilových stien
Príznaky: bolesť dolných končatín, kŕče v nohách, pocit ťažkých nôh, opuchy, ktoré sa stupňujú počas dňa, pri dlhom sedení či státí, stmavnutie kože, únavnosť dolných končatín, pocit horúčavy, páľavy alebo naopak pocit chladu, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, zvýšená potivosť, pocit, že „noha praskne“, ako aj ťažko sa hojace rany a defekty na koži (trofické zmeny) a vznik vredov. Intenzita prejavov závisí od zmeny polohy (zhoršujú po dlhšom sedení alebo státí), fyzickej aktivity, od premenlivosti okolitej teploty (zhoršenie v teple), dennej doby (zhoršovanie večer) a hladiny pohlavných hormónov. U žien sa príznaky zvýrazňujú pred menštruáciou a v lete. Často sa však stáva, že subjektívne ťažkosti a objektívny nález nie sú v rovnováhe - niekedy napríklad výrazné varixy nespôsobujú pacientom žiadne väčšie ťažkosti.
Percento výskytu príznakov CHVO
pocit ťažkých nôh 67-79 %
bolesť nôh 56-69 %
pocit napätia nôh asi 64 %
pocit opuchnutia nôh asi 64 %
zhoršenie príznakov pri dlhodobom státí a zlepšenie pri chôdzi 52-77 %
zhoršenie príznakov večer a vymiznutie/zmiernenie ráno 87 %
zhoršenie v teplom období a zlepšenie v zime 62-80 %
zhoršenie pred menštruáciou 16 %
Diagnostika kŕčových žíl a ich závažnosti
Základom správnej liečby kŕčových žíl je podrobná diagnostika pomocou ultrazvuku. Viditeľné znaky varixov totiž vôbec nemusia zodpovedať skutočnému stavu hlbokých žíl. Niektorí pacienti majú len mierne príznaky, ale majú už vážne postihnutý žilový systém. Naopak, pacienti s viditeľnými veľkými kŕčovými žilami nemusia mať žiadne ťažkosti. Sonografia umožňuje vyšetriť stav ciev a dynamiku, akou v nich tečie krv a umožňuje tiež odhaliť reflux – spätný tok krvi v povrchovom aj hlbokom žilovom systéme. Nevýhodou tejto metódy je, že vyšetrenie trvá dlhšie – 20 až 30 minút.
Liečba kŕčových žíl
Úprava životosprávy
Základom liečby je ovplyvnenie rizikových faktorov, najmä obezity, sedavého spôsobu života, nedostatku pohybu, nevhodného sťahujúceho oblečenia, dlhodobé státie či sedenie. Pri odpočinku by mal mať pacient nohy vyložené do vodorovnej polohy (polohovanie končatín – elevácia). Medzi vhodné športy patrí turistika, beh, beh na lyžiach, bicyklovanie, tanec a plávanie. Naopak – niektoré športy majú na rozvoj varixov nepriaznivý vplyv - napríklad tenis, zjazdové lyžovanie alebo vzpieranie. Pri predispozícií alebo už prítomnom ochorení sa pacienti môžu týmto športom venovať len pri nosení kompresívnych pančúch, inak dochádza k zhoršovaniu ochorenia.
Kompresívna liečba
Kompresívna liečba predstavuje ďalší základný kameň liečby chronického žilového ochorenia. Pomocou elastických obväzov alebo kompresívnych pančúch nahrádza nedostatočnosť svalovej pumpy v lýtkach, zrýchľuje prietok krvi v končatine, obmedzuje preplňovanie povrchového žilového systému. Kompresívne pančuchy a obväzy zmierňujú pocit únavy, bolesti, svalové kŕče v dolných končatinách, obmedzujú tvorbu opuchu a rozšírenie kŕčových žíl, zabraňujú tvorbe vredu predkolenia.
Medikamentózna liečba - venofarmaká
Venofarmaká (venotoniká, venoprotektíva) sú dôležitou súčasťou liečby CHVO a používajú sa vo všetkých štádiách chronických žilových ochorení. Sú to lieky s protizápalovým účinkom, ktoré účinkujú na niekoľkých úrovniach – majú vplyv na žilovú stenu a chlopne v žilách, ktoré zabezpečujú spätný prúd krvi smerom k srdcu, znižujú priepustnosť ciev, zabraňujú poškodeniu výstelky ciev zápalovými zmenami, potláčajú aktiváciu bielych krviniek, majú tiež pozitívny účinok na lymfatický systém. Zmierňujú bolesť, pocit ťažkých nôh, kŕče v nohách a zmenšujú opuch.
Saponíny - napríklad výťažok z pagaštanu konského, ktorý sa používa pri liečbe opuchov rôzneho pôvodu či extrakt z koreňov listnatca tŕnitého
Flavonoidy – patria k najdlhšie a najčastejšie používaným liekom na žilové ochorenia (napr. látky diosmín, hesperidín, rutín, pyknogenoly).
Diosmín je venofarmakum s komplexným mechanizmom účinku – pôsobí na krvný obeh vo veľkých žilách, ako aj obeh v tenkých žilách – kapilárach a lymfatický systém. Na Slovensku je registrovaná fixná kombinácia diosmínu s hesperidínom v jednej tabletke. Lieči samotnú podstatu ochorenia – zápalovú reakciu steny žily, zabraňuje bolesti a opuchom. Okrem komplexného účinku patrí medzi kľúčové vlastnosti tohto lieku jeho tzv. mikronizovaná forma (výrazne zmenšené častice lieku), ktorá umožňuje rýchlejší nástup účinku. Toto venofarmakum je jediné, ktoré je mikronizované, a jeho malé molekuly dokážu preniknúť aj do drobnejších ciev, preto sa v organizme vstrebáva vo výrazne vyššej miere, ako iné podobné lieky.
Mikronizovaný diosmín/hesperidín patrí medzi lieky s dokázaným účinkom (medicína založená na dôkazoch – EBM – Evidence Based Medicine) a s najvyšším stupňom vedeckého dôkazu. Úspešne sa používa vo všetkých štádiách CHVO, a dokonca aj v liečbe najzávažnejšieho stupňa CHVO – vredu predkolenia, kedy skracuje dobu potrebnú na zhojenie vredu v porovnaní s lokálnou a kompresívnou liečbou. Preto je tento liek odporúčanou liečbou CHVO v slovenských i medzinárodných odborných smerniciach (guidelines). Toto venofarmakum je zároveň najviac preverené v klinických štúdiách (viac ako 100 štúdií).
Mikronizovaný diosmín/hesperidín vo forme lieku si nie je možné zamieňať s výživovými doplnkami s obsahom rovnakých účinných látok. Kým lieky majú dokázaný liečivý účinok na ochorenie, výživové doplnky sa užívajú ako doplnok stravy. Výživovým doplnkom sa nesmú prisudzovať liečivé ani preventívne účinky, keďže nemôžu garantovať obsah a stabilný pomer účinných látok.
Miniinvazívna metóda
Pri miniinvazívnej technike sa do postihnutej žily cez malý vpich zavedie katéter, cez ktorý sa žilová stena zahreje na 120 stupňov a tým sa spáli. Metóda umožňuje spáliť len chorú časť žily, je teda šetrnejšia, jemnejšia a bezpečnejšia, ako ostatné chirurgické metódy liečby. Robí sa ambulantne a pri plnom vedomí pacienta s využitím lokálnej anestézie.
Invazívne metódy liečby
Dôvodom na operačný zákrok sú silné a dlhotrvajúce bolesti, zhoršovanie ochorenia alebo kozmetické príčiny.
§ otvorený chirurgický zákrok - používa sa najmä na veľké varixy
Sklerotizácia - používa sa najmä na menšie varixy. Aplikuje sa pri nej látka, ktorá naruší výstelku žily, tá sa následne zlepí a zanikne. V súčasnosti už ponúkajú sklerotizáciu rôzne medicínske centrá, no ak liečbu nevykonáva špecialista – cievny chirurg, častejšie sa objavujú komplikácie a recidívy ochorenia.
Flebektómia – operácia tzv. jednodňovej chirurgie, pri ktorej sa ošetria poškodené žilové chlopne a odstránia drobné varixy
§ endovenózna ablácia
