lady.sk
AKLINIK B 468X60
  * 2024
  * 2023
  * 2022
  * 2021
  * 2020
  * 2019
  * 2018
  * 2017
  * 2016
  * 2015
  * 2014
  * 2013
  * 2012
  * 2011
  * 2010
  * 2009
  * 2008
  * 2007
       December
       November
       Október
       September
       August
       Júl
       Jún
       Máj
       Apríl
       Marec
       Február
       Január
  * 2006
  * 2005
  * 2004
  * 2003
  * 2002
  * 2001
  * 2000

 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
1 tém, a 1 reakcií.
Včera pribudlo:
1 tém, a 2 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Štvrtok, 28. Marec, , Dnes oslavuje Sona
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
Čo nás v strave najviac ohrozuje?

  Spracoval(a) : Jana Osuská
Dátum : 10.8.2007
späť
Späť

Poslať
 

V horúcom letnom počasí vystupuje do popredia závažný problém, ako sa stravovať a nevystaviť riziku nákazy z potravín. Väčšine choroboplodných zárodkov na rozmnožovanie najlepšie vyhovuje teplota ľudského tela, približne 37°C. V letnom období sa k týmto teplotám približuje aj teplota ovzdušia, čím sú vytvorené ideálne podmienky na rozmnožovanie a prežívanie zárodkov. Prítomnosť choroboplodných zárodkov v potravinách patrí v celosvetovom meradle k najväčším rizikám. Mikrobiologicky závadné potraviny zapríčinia ročne na celom svete ochorenie približne 2 miliárd ľudí, čo je približne tretina svetovej populácie.

Za najčastejšie zdroje hnačkových ochorení sa pokladajú všetky druhy mäsa (vrátane konzervovaného), vajcia, mlieko a mliečne výrobky, čerstvé zmrzliny, krémy, majonézy a morské živočíchy. Potravinami sa môžu prenášať najrozmanitejšie zárodky bakteriálnych, ale aj vírusových a parazitárnych chorôb, pričom ochorenie môžu spôsobiť nielen samotné zárodky, ale aj ich produkty (toxíny).
Najčastejšími ochoreniami z potravín sú salmonelózy. Optimálne prostredie nachádzajú v potravinách bohatých na bielkoviny a vodu, najmä v mäsových a vaječných výrobkoch. Medzi časté ochorenia patrí dyzentéria, prenáša sa najmä tepelne nespracovanými potravinami (surová zelenina, ovocie) a stafylokoková enterotoxikóza, ktorej príčinou je nedostatočná hygiena pri príprave stravy (toxín sa teplom neničí, preto otravy vznikajú aj po konzumácii tepelne spracovaného jedla).

V teplom a vlhkom prostredí sa veľmi dobre darí plesniam, ktoré produkujú jedovaté toxíny do celého objemu napadnutej potraviny. Len mechanickým odstránením viditeľnej plesne z potraviny sa riziko neodstráni!
Hnačkové ochorenia môžu spôsobovať aj niektoré vírusy. V potravinách sa síce nedokážu rozmnožiť, ale môžu v nich dlhodobo prežívať (neničí ich nízka teplota, čiže môžu prežívať aj v mrazených potravinách, neničí ich napríklad ani pasterizácia, údenie a pod.). Najčastejšie je zdrojom vírusových nákaz mäso a mäsové výrobky, morské mäkkýše, surová neumytá listová zelenina, mlieko.

Ako sa môžeme ochrániť pred nákazami z potravín?
Pri manipulácii a konzumácii potravín by sme mali dodržiavať niektoré bezpečnostné opatrenia. Treba ich dodržiavať sústavne, ale obzvlášť úzkostlivo v lete a tiež počas pobytu v cudzine.
· Nakupovať len čerstvé, nezávadné potraviny bez senzorických zmien.
· Potraviny konzumované v surovom stave dôkladne umyť (mimoriadne rizikové je ochutnávanie na trhoviskách).
· Potraviny dôkladne uvariť alebo prepiecť a skonzumovať ich ihneď po uvarení. Neskonzumované potraviny musíme rýchlo schladiť a odložiť do chladničky alebo mrazničky.
· Samozrejmosťou je umývanie rúk mydlom a teplou vodou pred každou manipuláciou s potravinami a udržiavanie kuchynského náčinia v čistote.

Aká strava je v lete najvhodnejšia?
Vzhľadom na menšie tepelné straty má organizmus v horúcom letnom období nižšie energetické nároky. Vhodná je preto ľahká strava, podávaná častejšie a v menších dávkach, aby sa zbytočne nezaťažoval tráviaci systém. Je to najmä strava bohatá na zeleninu a ovocie (ovocné šaláty, zeleninové šaláty prichutené trochou olivového oleja a bylinkami, ale nie majonézovými dressingami, zeleninové polievky, prílohy) a celozrnné obilniny. Odporúča sa chudé hydinové mäso, čerstvé ryby a rastlinné tuky. Jedlá solíme čo najmenej, nedochucujeme dráždivými a pikantnými koreninami, vhodnejšie sú čerstvé bylinky. Vhodné sú aj kyslomliečne nápoje, ktoré sú v lete veľmi osviežujúce, ľahko stráviteľné a okrem potrebných živín dodávajú organizmu aj probiotické baktérie a zlepšujú trávenie. Nevhodné sú ťažké jedlá bohaté na živočíšny tuk – mastné mäsá, údeniny, jedlá vyprážané, fritované, pečené, zákusky, šľahačka a všetky potraviny tzv. rýchleho občerstvenia. A samozrejme nesmieme zabúdať na pitný režim, ktorý je v letnom období najdôležitejší.

Bližšie informácie o zdravom životnom štýle na www.florastranky.sk.


 


Diskusia k článku:

Príspevok :
Autor :
E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!