Zemiaky dnes považujeme za takú samozrejmosť, že sa o nich začína viacej hovoriť vtedy, keď stúpne ich cena. Táto skromná rastlina pritom v Európe doslova zmenila život celých národov. Zemiaky totiž zbavili starý svetadiel hladomoru a avitaminóz.  Dnes sa ročná spotreba čerstvých zemiakov u nás pohybuje v rozmedzí šesťdesiat až sedemdesiat kilogramov na jedného obyvateľa za rok.
 
V tomto období sa na trhu stretávame už aj s novými zemiakmi. Prevažne ide o dovoz zo severnej Afriky, Španielska, Talianska, Grécka alebo Cypru.  Nové zemiaky obsahujú pomerne vysoké množstvo vitamínu C, vlákniny a zásluhou vyššieho obsahu vody majú aj nižšiu energetickú hodnotu. Súčasne však môžu u citlivých jedincov alebo ľudí trpiacich tráviacimi ťažkosťami spôsobiť nafukovanie. Zväčša sú pre týchto ľudí ťažko stráviteľné.Vitamín C, ktorý sa nachádza v zemiakoch, organizmus využije iba minimálne, pretože  pri tepelnej úprave klasickým spôsobom – varením – sa väčšina z neho stratí – najprv pri lúhovaní a krájaní a nakoniec aj pri varení. Preto je najvhodnejšia úprava zemiakov variť ich v pare alebo pripravovať v šupke. Pri pečení musíme počítať s výraznejším zmenšením nových zemiakov kvôli vyššiemu obsahu vody. Nové zemiaky sú vítaným spestrením jedálneho lístka najmä pre diabetikov a tých, čo sa chcú racionálne stravovať. Sčasti ich môžeme vnímať skôr ako zeleninu a nie iba ako štandardnú prílohu.

Vzhľadom na vyššie uvedené vlastnosti by mal každý konzument vyskúšať individuálnu znášanlivosť mladých zemiakov. Pri chorobách slinivky brušnej sa dokonca môže stať, že ich nebude možné zaradiť do jedálneho lístka vôbec. Veľmi riziková, najmä pri ochoreniach žlčníka, je aj klasická kombinácia zemiakov s tvarohom a uhorkovým šalátom. Často môže vyvolať nielen zhoršenie ťažkostí, ale aj koliky.