Poziadaj o dovolenku alebo neplatene volno aspon na mesiac.
Kedy si mala naposledy dovolenku? Ale ozajstnu nie ze si cely cas myslela na pracu?

A ak sa situacia nebude zlepsovat, tak hladat novu pracu co ta budeviac naplnat
Lebo takto smerujes nielen k vyhoreniu ale s velkou pravdepodobnostou aj k zniceniu svojho vztahu a celeho zivota...stoji ti ta praca za to? Urcite nie...    <reaguj>

Tiež ma napadlo vyhorenie. Niečo si o tom prečítaj.    <reaguj>

1 velky suhlas   tvoja psychika ten tlak nezvlada.Bud sa prekonas budes chodit behat, vela spat nepripustat si veci prilis k srdcu...dopln vitaminy hlavne b skupiny dlhodobo, dobru stravu...
na jesen ma vela ludi spleen.Ale u teba je ten stresor tvoja praca.Oddych pomoze, ale len docasne
   <reaguj>

ja som mala podobnu pracu, odisla som, mala som aj dovolenku, ale nepomohlo to, pretoze, praca mi stala cely cas co som bola mimo, takze som sa vratila este do vacsieho stresu. Pracu som mala rada, ale stres bol sposobeny vedenim.    <reaguj>

poznam to - tiez som vyhorela svojho casu, nadriadeny robil na ludi taky tlak ze za rok sa mu vymenila polovica podriadenych, vydrzala som to tahat dva roky a potom som si povedala dost, v ramci zachovania mojho dusevneho zdravia musim odist. Pol roka na to dostal sef padaka lebo sa mu rozpadla cela filialka. Ak nepomoze dlhe volno tak pomoze odchod. Nemala som s kym o tom hovorit, vsetky navrhovane zmeny zmietol zo stola ako nezmysel, nedal si vysvetlit ze ludia maju aj nejaky sukromny zivot a ze ak on tam sedi od osmej do osmej neznamena to, ze to tak musia robit vsetci. Pocas dovolenky som dosla urobit vyplaty, po ich poslani som sa zdvihla ze idem domov a on vybehol z kancelarie ze kam idem? ja ze domov, mam dovolenku - z neho vypadlo "No a?"
Poradit ti neviem inak ako tym, ze ak sa neda zmenit pristup v praci, treba zmenit pracu. Mne to pomohlo, vratila sa mi chut do zivota, elan, chut tvorit nove veci ako v praci aj doma.    <reaguj>

Ja to vezmem trochu z inej strany.
Mam kolegynu, ktora ma tiez podobny problem, aspon tvrdi. V mojich ociach je ale osoba, ktora chce sama robit vsetko, berie pracu aj za inych, tvari sa ze ona ona vsetko ona, nedeleguje a potom sa citi vycerpana.    <reaguj>

6) toto je velmi casto spustac, su lidia co maju pocit nenahraditelnosti a tiez taki co su perfekcionisti...taki maju vyssie riziko vyhorenia
Problem je ze ta tvoja kolegyna sa nevie naucit delegovat a doverovat praci druhych, zas na druhej strane su ludia vyuzivaci co iba deleguju a sami nepracuju, potom to moze vyzerat tak ze ak je zamestnanec svedomity tak neodide kym nespravi pracu a sef si zvykne...
Zacarovany kruh..
Ja som v praci perfekcionista ale kontrolujem sa teraz aby to nenarusilo rodinny zivot a tiez som zaviedla prisnejsie pravidla ze praca do domu nepatri...    <reaguj>

mne pomaha mat zorganizovany program aj po praci...ak pridem domov a nic sa nedeje vsetko mi prebieha v hlave odzaciatku...potrebujem aj po praci strukturu...

dovolenku si zobrat na dlhse a zresetovat je fajn ale ja si nemozem dovolit. dovolenkou potrebujem vykryt aspon ciastocne prazdniny deti.

takze chodim na skupinove hodiny do fitka 2 dni v tyzdni, dohodnem sa s kamoskami na nordic walking a tak. uz ani neupratujem sama, vzdy aj s babami.snazim sa aby som s niekym bola a nerozpravam sa o robote.s cudzimi ludmi ale s mojimi babami. to je jedno, len neostat sama a netopit sa v tom. uz sa nerozpravam o robote ani s mojim partnerom. v okamihu ako odidem z nemocice som proste niekto uplne iny. takto zatial velmi uspesne fungujem.

zehlenie ma vzdy vracalo do uzkostnych stavov. v noci sama, tma, nedokazala som vypnut. bud to prezijem,alebo sa snazim pozerat telku. teraz zavislacim na Castle, stiahnem niekde 3-4 diely a vela krat sa mi podari sustredit na dej...a to pomaha    <reaguj>

typický syndróm vyhorenia. V prvom rade si treba zobrať dlhšiu dovolenku - minimálne 3 týždne a vypnúť telefón, ísť niekam mimo, aby si bola nezastihnuteľná. Skutočne oddychovať, chodiť na prechádzky, dlho spať, venovať sa partnerovi a pod. A ak sa tento stav zopakuje aj potom, tak začať hľadať novú prácu. Doporučujem vyhľadať pomoc skúseného psychológa. Minimálne sa vykecáš a môže to pomôcť naučiť sa zvládať stres    <reaguj>

8/ no ale ty mi znies tiez dost nebezpecne...ze stale sa niecim zamestnavat, stale s niekym byt, len aby si nemyslela na pracu..    <reaguj>

10) dnes mam dokonca volno a tak radsej sedim na lady...    <reaguj>

zaklad.. doma nepracujem..zatvorimdvere amyslim na ososbne veci,do0macnost, sukromne veci...ale treba sa to naucit...    <reaguj>

12) vies, len staci jeden dvaja ludia v teame, co to robia, dorabaju vymyslaju projektiky inovacie, a potom manazment tlaci aj na ludi, co chcu mat rodinny zivot a zavriet dvere za pracou.    <reaguj>

13/ praca a rodinny zivot sa nevylucuje. Tusim si nepochopila moc o com pisala. Treba vediet ale odist z prace a nechat pracu za dverami, netahat domov.    <reaguj>

13..no tlacit mozu vska aj tlacia.. su dni tie zkedy makam 12 hodin apod... ale aj napriek reciam s azdvihnem . poviem dovidenia a odidem..
zavriem dver eamyslim na ot co ma caka ,doma v rodine, v skole atd... a nie co bolo.. prac aamzaujima ze kedy tamma opat byt..    <reaguj>

14..tak nejak.....moze mi ktokolvek vyvolavat.. pracovne tellefonaty mimo nezdviham... ani v kancli mi tlelefon nezvoni...takze ked neikto ma reci len oznamim.. mam ho na tichymod, ze si volalprisla soman to o 24:00... na maily tiez neodpovedam... ak hori volajte hasicov a policajtov...    <reaguj>

Tiež dokážem oddeliť pracovný a rodinný život. Ale chvíľu trvalo, kým som sa to naučila. Boli časy, keď som si robotu nosila aj domov a robila dlho do noci. To som mala mladého šéfa, ktorý všetko potreboval hneď a vlastne takmer vždy bolo neskoro. Potom sa zmenil šéf a zrazu sa úplne zmenila aj pracovná kultúra - žiadne šturmovačky, žiadne sedenie v robote do večera.Doma o robote nehovoríme, venujem sa svojim koníčkom    <reaguj>

bola som v takej situacii pomohli mi Bachove esencie a SRT metoda    <reaguj>

ja to robim ako samira, naucila som sa zatvorit dvere a jednoducho vypnut, doma som niekto iny s inym zivotom
vyhodou je ze moja praca sa neda vziat domov, mysliet na nu mi aj tak nepomoze a nastastie vedenie mame normalne - tiez maju svoj rodinny zivot
ale u nas sa vedie politika balancu - treba to mat vyrovnane lebo to co sa deje doma napokon aj tak ovplyvni tvoju pracu (a naopak tiez)
ja uz s ludmi tak velmi nepracujem - skor s teamami nasich zamestnancov a to je trosku ine, ale ked som robila s klietmi tak som bola zakazdym po praci vycucana. Totalne zo mna vybrali vsetko. Musela som sa naucit blokovat to,'nerozdavat' sa.. potom zavisi aky si typ cloveka, ako velmi si pripustas veci, ci ich problemy sa stavaju aj tvojimi atd. Praca s ludmi hoci len obycajny predaj niecoho je fakt najtazsia, ak tvoje vykony zavisia od ludi, ktorych musis 'zvladat' porozmyslaj aj o zmene..    <reaguj>