Warning: in_array() expects parameter 2 to be array, null given in /home/web/lady.sk/www/inc/poradna.php on line 709
Lady.sk
lady.sk
AKLINIK B 468X60
  * Iné

REKLAMA
MOBIVENAL banner 109x109 sutaz
 
 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
1 tém, a 1 reakcií.
Včera pribudlo:
1 tém, a 2 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Štvrtok, 28. Marec, , Dnes oslavuje Sona
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
detsky problem<<Späť
mesalina, 22.7.2014 14:04 reakcii: 27   nove: 27  
baby, mam takyto problem. pred 2r sme sa pristahovali na dedinu, kde sme nikoho nepoznali. kedze som na RD snazila som sa najst si tu nejaku kamosku. v podstate som sa zoznamila so vsetkymi mamickami, ale len s jednou som fakt kamoska, sadli sme si.
ja mam 2 dcery (1,5r a 3,5r), ona 2 synov (2,5r a 5r). problem je v tom, ako sa jej synovia spravaju k mojim dceram. ten mladsi vkuse strka a bije moju mladsiu. krici do nej, vkuse jej bere z ruky hracky. doslo to do toho stadia, ze ona sa ho uz vyslovene boji a uteka ked je v jej pritomnosti. pri kazdom incidente ked on na nu zreve, alebo ju udrie kamoska vzdy sice zakroci,ale stylom, ze "ja ta velmi lubim ale toto nerob", "preco si na nu taky zly". proste makko. minule mi povedala, ze ak chcem mozem JEJ malemu dat po riti(!)... no proste zleeee. on ten maly je celkovo nejaky agresivny a nervozny a dovoluje si k mladsim...

no a k tomu starsiemu. ten zase dost "ublizuje" mojej starsej dcere verbalne. napr. si ju zavola k sebe a povie jej, ze sa s nou nebude hrat. alebo ze ma prestat skakat na jeho trampoline. alebo ze ona nic nevie. alebo ze nech sa na neho nepozera. alebo ze on sa nebude s nou kamaratit a ma ist domov. pritom dcera sa mu nejako obzvlast nevnucuje. dost ma to stve, lebo na jednej strane chapem, ze on je dieta, je starsi a chlapec a ma nejaku potrebu vyvysovat sa (to zdedil po jeho otcovi), na druhej strane je mi luto mojej dcery, lebo vidim, ze je z toho nestastna a tym, ze oni su vlastne jediny s kym sa casto stykame vlastne cely cas pocuva aka je menejcenna... co si samozrejme nechcem aby si ten nazor osvojila.

neviem ako to mam riesit. co sa tyka mensieho, tak ja som tej kamoske radila, nech je na neho tvrdsia, ale ona tvrdi, ze on po tom ako ho vytrieska alebo nakrici na neho byva este agresivnejsi. a k tomu starsiemu ..neviem ako to riesit.
   <reaguj>

1)  kejti, 22.7.2014 14:08
Nikdy neries cudzie deti. Staraj sa o svoje, vychovavaj a vysvetluj im. Ked ti niekto nevyhovuje, tak sa s nim nestykaj.    <reaguj>
2)  vrcharka, 22.7.2014 14:09
preco jasne chlapcovui nevysvetlis ze toto nie..ked tomama nerobi a dava tinajavo uplne jasne ,ze on zla na svoje deti nebude....


nebudete kamarati...    <reaguj>
3)  vrcharka, 22.7.2014 14:09
1 nesuhlasim jasne bysomaj cudziemu dietatu vuysvetlial ze toto nie... takisot ako aj inemucloveku povies z enie..    <reaguj>
4)  kejti, 22.7.2014 14:10
3) ved OK, povedat jasne ze ano. Ale nebudem sa s nimi stykat za kazdu cenu.    <reaguj>
5)  mesalina, 22.7.2014 14:14
voci tomu mladsiemu cim dalej tym viac zasahujem, ale co s tym starsim?

ono kejti, toto je dedina, a je tu len malo deti vekovo podobnych mojim malym. cize ak sa nebudeme stykat s nimi, tak inych rovesnikov kočky uvidia tak mozno 1x za 2 tyzdne.    <reaguj>
6)  KIRSTEN, 22.7.2014 14:15
mozno blba rada, ale starat sa o svoje deti, nevies, co je za tym, ze tym chalanom vysiva a ze baba si ich vychovava hentak.
Podla popisu by som ozelela kamaratschafty a vyhladavala spolocnost pre deti radsej inde.
Mala som podobnu skusenost po nastahovani, kedy som nebola pojazdna, cize trochu odkazana na mamickove vztahy v danom mieste. Decka jednej baby, co sme si rozumeli robili mojim detom zle, parkrat som pristihla ich starsiu ako sa zahana na moje dieta, raz ked si moja cupla, ju takmer do hlavy kopla len tak z nudy. Ked boli u nas, tak som nestacila tie deti hamovat, co stale kukali, co znicit, rozbit....napokon som stretavacky obmedzila, lebo mojim detom to nic dobre neprinasalo, nie su to bitkari. Potom som videla, ze sa tamtie decka navzajom tlkli ako besne, neskor vyplynulo, ze nepokoj v rodine, asi sa na nich odrazal a potrebovali si to niekde vybit.
Najdes si inych znamych aj deti kamaratov, nesil, co nikam nevedie.    <reaguj>
7)  KIRSTEN, 22.7.2014 14:17
mas dve deti v pomerne kratkom vekovom rozostupe, budu sa v najhorsom vediet pekne zahrat aj spolu. Je to ine ako keby mas jedinacika, ktory nema spolocnost inych deti.    <reaguj>
8)  vrcharka, 22.7.2014 14:26
a este vyberaj si kamaratov podla toho s kym si rozumeju tovje deti a nie TY!    <reaguj>
9)  bacula a Riško, 22.7.2014 14:59
Suhlasim s babami nikam to nepovedie jej deti su starsie, su to chlapci bude to stale boj
obmedz stretavanie pripadne sa stretnite na neutralnej pode na luke, na ihrisku kazde dieta si brani doma svoje hracky mozno by niekedy pomohlo, ked budu vyryvat zdvihnut sa a povedat nechovali ste sa pekne ideme domov..ale nedavam tomu velku sancu, ze sa deti uvedomia
mama ich nema bit a nahucat na ne, ale vysvetlit ma pravdu potom su deti este horsie
nekamaratte sa silou mocou deti maju mat radost z hry a nie byt cely cas okrikovane
   <reaguj>
10)  Beva, 22.7.2014 15:22
8.. asi tak....    <reaguj>
11)  vrcharka, 22.7.2014 15:44
a este zabudni na take ze nikdy nebudes usmernovat cudzie deti ...budes... uz aj na spolocnomihrisku... budes slusne a sucasne razne vysvetlovat aby sa nebili, aby sio poziciavali hracky, aby sa stiredlai na trampoline, atd atdadt.. a bude smat rizne vekove kategorie a rozne postoje, geny anazory..aj avyklosti.. nauc s aasertivite..    <reaguj>
12)  ninocka, 22.7.2014 15:47
Obmedzila by som stretavanie s nou na minimum.nenechala by som ublizovat svojim detom.    <reaguj>
13)  ninocka, 22.7.2014 15:54
11 to je fakt,ale niektore mamy su alergicke ked napominas ich deti..    <reaguj>
14)  vrcharka, 22.7.2014 16:08
potom nech nechodia na spolocne priestranstva ihriska atd..    <reaguj>
15)  cililing, 22.7.2014 16:59
ked ti tie deti nevyhovuju, tak sa s nimi nestretavaj, tam neni co riesit. moc druhe deti neusmernuj, nato maju vlastne mamy.    <reaguj>
16)  mandy, 22.7.2014 19:49
asi Ti moc neporadim, lebo ma tvoj prispevok rozculil. na tu \"kamaratku\" ..    najdi si nejaku inu, ja som si hladala mamicky, ktore mali dievcata, vedeli sa lepsie zahrat. a ty mas krasne dve babiky, vedia sa pohrat aj spolu, nie aby sa na nich vyvysovali nejaky blbeckovia a ublizovali im      joooj, nervy mi tecu...    <reaguj>
17)  Katka*chnapka, 22.7.2014 20:01
presne nestrtavat sa .....

sa cudujem ze im jednu svacne po zadku ... a to nie som zastancom telesnych trestov    <reaguj>
18)  Katka*chnapka, 22.7.2014 20:02
nesvacne   
   <reaguj>
19)  drevene zeliezko, 22.7.2014 20:09
vsimli ste si ze muzi su takyto cely zivot?    proste mam pocit ze ten testosteron im nerobi dobre    proste kde sa vyskytne fyzicky problem tam je chlap..maly velky stary mlady to je jedno..    <reaguj>
20)  mandy, 22.7.2014 20:10
18 ja sa cudujem, ze im doraznejsie nevysvetli, a trebars aj jednu po zadku, ze tak sa nesprava. hlavne nie k mladsim, ani nie k dievcatam. ked im to jasne nevysvetli, nebudu to mat od koho vediet    <reaguj>
21)  Katka*chnapka, 22.7.2014 20:18
20/ presne, robi zle len a len svojim chlapcom, asi budu mat asi problemy aj neskor ....    <reaguj>
22)  mandy, 22.7.2014 20:19
21 budu mat problem chlapci, ale aj ona. lebo jej raz na hlavu vylezu a mozno si dovolia to iste k nej, ked budu starsi a silnejsi    <reaguj>
23)  lady505, 22.7.2014 20:23
19) nemyslim si, ze taketo spravanie je typicke vylucne pre chlapcov. poznam 6-rocne dievcatko, ktore ma neskutocne direktivne a panovacne spravanie - nielen voci inym detom, ale i voci svojim rodicom /ti su dost tolerantni a malu sekerku krotia len minimalne./    <reaguj>
24)  Dejna, 22.7.2014 22:22
19) ja mam chlapca a on je mega dobry. Neho v herni po plavani uz "zmlatilo" jedno dievca a vhlapec ho hryzol do plienky    a on im to nevratil. Ja ho skor budem musiet viest k tomu aby aj vratil       <reaguj>
25)  Dejna, 22.7.2014 22:35
Inak ja si hladam kamaratky teraz podla veku, max 3-6mes hore dole. To je podla mna dolezitejsie ako pohlavie. Povedz starsej nech nalozi tomu mensiemu       <reaguj>
26)  debora26, 22.7.2014 23:24
Detský psychiater Michael Winterhoff bije vo svojej knihe na poplach: „Rodičia vychovávajú generáciu narcistov a egomanov.“ Rozpráva sa Bettina Weber.

Bettina Weber: Pri nedávnej návšteve to prebiehalo nasledovne: Deti dominovali, rozhovor nebol možný a rodičia sa k nim nesprávali primerane, aportovali im hračky podľa želania. Človeku napadalo: „Tu niečo nesedí.“ Je tak?
Áno, zdravý ľudský rozum tu človeka neklame. Avšak, stratí sa človeku, keď tak, ako takmer všetci rodičia, skĺzne do symbiózy, to znamená, že dieťa je súčasťou rodičov tak, ako nejaká časť tela, napr. ruka. Keď vás svrbí ruka, musíte si ju poškriabať, keď vás bolí, musíte si ju chytiť. Rodičia v symbióze nedokážu zniesť napätia, preto čítajú svojim deťom z očí každé prianie.
BW: Tým však, ako sa zdá, nerobia svojim deťom láskavosť. Následky tejto symbiózy, ktoré popisujete v knihe, sú fatálne.
To skutočne sú. Deti takýchto rodičov sú brzdené vo svojom vývoji, ich emocionálna a sociálna psyché sa nebuduje. Pričom práve ona je predpokladom pre to, aby ľudia navzájom jasne vychádzali. Namiesto toho sa stáva masovým fenoménom vývojový deficit: Žiaci základných škôl a mladiství, ktorí prichádzajú do mojej praxe, majú pohľad na svet na úrovni 16 mesačného dieťaťa.

BW: Ako sa to prejavuje?
Nemajú žiadnu toleranciu frustrácie, žiadne vedomie o nesprávnosti, empatiu. Alebo sa neustále vnímajú ako obeť. A predovšetkým si myslia, že sa všetko bude točiť okolo nich a utíšenia ich potrieb.

BW: Píšete, že to je dôvod, prečo tak mnoho detí má poruchy učenia.
Presne tak, ešte nedávno boli deti, ktoré prichádzali do prvej triedy, zrelé pre školu. Dokázali obsedieť štyri hodiny na stoličke, počúvať a akceptovať to, čo povedala učiteľka. Dnes žijú v momentálnom dianí, orientované na vlastné chúťky a vyhýbajúce sa akejkoľvek námahe. Ako by mali byť schopné nasledovať učebnú látku, keď sa nikdy nenaučili ticho sedieť, počúvať, alebo robiť niečo, na čo nemajú žiadnu chuť? Ich vývojový deficit znemožňuje, aby rozvinuli vlastnú inteligenciu.

BW: Je to naozaj také zlé? Nie je každá nasledujúca generácia pokladaná za beznádejný prípad?
Je to naozaj také zlé, verte mi. Pracujem 28 rokov ako psychiater pre deti a mládež. To, čo vidím denne v mojej praxi od roku 1995, to predtým nebývalo: v roku 1995 sme mali dve nápadné, problémové deti na triedu, dnes sú to dve, ktoré nie sú nápadné. To je viac, než znepokojujúce.

BW: Čo sa stalo v roku 1995?
Žiadne zvláštne udalosti, len spoločenské zmeny a technický pokrok. S Windows 95 napríklad vpadol počítač takmer do každej domácnosti. To zmenilo všetko. Nikdy by sme si nevedeli predstaviť, aká veľká bude táto zmena. Týmito zmenami došlo k preťaženiu mnohých dospelých. Už nevedia, čo by v živote chceli, nie sú v stave vnímať radosť, alebo spokojnosť. Ako rodičia si potom privlastňujú radosť a spokojnosť svojich detí. Myslia, cítia a vnímajú skrze svoje dieťa.

BW: Predtým predsa boli rodičia tiež pod tlakom, napríklad finančným.
Ale predtým sme mali spoločnosť, ktorá ponúkala jasnú orientáciu. Dnes sa všetko stalo neistým. V dôsledku toho má dospelý potrebu po uznaní, istote. Keď mu to viac spoločnosť nedokáže dať, je veľké nebezpečenstvo, že to čo mu chýba, si vyrovná cez dieťa. Rodičia chcú pre svoje deti, v dobrej viere, len to najlepšie, pričom sa starajú bez prestávky o detské potreby – to sú nevedomé kompenzácie. To platí takmer pre všetkých, ktorí majú do činenia s dieťaťom, aj pre učiteľov a starých rodičov: chcú byť deťmi bezpodmienečne milovaní, to vedie k obratu moci. Dospelí sú núdzni a potrebujú dieťa, aby im túto núdzu utíšilo.

BW: Čo by teda deti potrebovali?
Dospelých, ktorí spočívajú v sebe. To sa prenáša na dieťa a naopak. Ľudí, ktorí dokážu spočinúť v sebe, je dnes možné spočítať na prstoch jednej ruky. Takmer všetci sú v trvalom strese. To je jedna vec.

BW: A tá druhá?
Že človek prestane zamieňať samostatnosť za sebaúčelnosť – to je vôbec to najväčšie nedorozumenie! Deti dnes nerastú k samostatnosti, ale k sebaúčelnosti, a to je povážlivé. Príklad: Pracujem celý deň samostatne, ale napriek tomu som zameraný na účel mimo mňa: ráno prostredníctvom svojej rodiny, potom prostredníctvom svojej praxe, večer opäť prostredníctvom rodiny. Ak sa dieťa nenaučí, že je zamerané na účel mimo seba, že sa musí vpraviť do niečoho alebo nejakej situácie, s ktorou sa stretáva, potom nebude jasne vychádzať s druhými ľuďmi. V Rakúsku majú byť v materských škôlkach s plnou vážnosťou zriadené kaviarne: to sa zdôvodňuje ako podpora individuality, keďže každé dieťa je hladné a smädné v inom čase. Absurdné!

BW: Nejde o to, že pojmy ako autorita a hierarchia sú dnes vnímané negatívne?
Prirodzene, problém je, že sa všetci vidia v dieťati. A k tomu majú mylnú predstavu, že musia dieťaťu, ako by to bol rovnocenný partner, len dostatočne dlho všetko vysvetľovať a potom už bude konečne spolupracovať. Ale to nefunguje, pretože tým človek požaduje od dieťaťa vlastnosti dospelého človeka. A práve tie, z pohľadu vývinovej psychológie, dieťa vôbec mať nemôže .

BW: Ako majú deti, ktoré vyrastali vo viere, že sa svet točí okolo nich, existovať vo svete, ktorý na nich nečaká?
Presne o to ide! Stávajú sa neschopnými života, neschopnými vzťahov, aj ako dospelí zostávajú sedieť mamičke a ockovi na lone. Už dnes nenachádzajú firmy pre určité vzdelania takmer žiadnych mladých, keďže tí sa nikdy nenaučili zaťať zuby a vyjsť s autoritou alebo kritikou. Tomu musíme nevyhnutne poskytnúť protiváhu. Ak to neurobíme, zaplatíme za to ako spoločnosť veľmi draho.

BW: Čo môžu rodičia urobiť, aby zachránili to, čo sa ešte zachrániť dá?
Rozpustiť tento symbiotický vzťah. Tým, že sa upokoja, že budú pár hodín len sami so sebou, bez zábavy, bez mobilného telefónu. Mnohí dospelí niečo také už vôbec nedokážu zniesť. A tým, že nebudú reflexívne reagovať na každé prianie dieťaťa, ale že sa stiahnu: najprv vnútorne narátajú do štyroch. Takto sa dieťa učí, že medzi ľuďmi a predmetmi je rozdiel: človek totiž nereaguje na stlačenie gombíka. To je spočiatku ťažké, ale funguje to.

(Interview s Michaelom Winterhoffom v rubrike „Život“ časopisu Tages Anseiger robila Bettina Weber, prekl. Slavomír Lichvár) http://www.tagesanzeiger.ch/leben/gesellschaft/
   <reaguj>
27)  debora26, 22.7.2014 23:38
Detský psychiater Michael Winterhoff bije vo svojej knihe na poplach: „Rodičia vychovávajú generáciu narcistov a egomanov.“ Rozpráva sa Bettina Weber.

Bettina Weber: Pri nedávnej návšteve to prebiehalo nasledovne: Deti dominovali, rozhovor nebol možný a rodičia sa k nim nesprávali primerane, aportovali im hračky podľa želania. Človeku napadalo: „Tu niečo nesedí.“ Je tak?
Áno, zdravý ľudský rozum tu človeka neklame. Avšak, stratí sa človeku, keď tak, ako takmer všetci rodičia, skĺzne do symbiózy, to znamená, že dieťa je súčasťou rodičov tak, ako nejaká časť tela, napr. ruka. Keď vás svrbí ruka, musíte si ju poškriabať, keď vás bolí, musíte si ju chytiť. Rodičia v symbióze nedokážu zniesť napätia, preto čítajú svojim deťom z očí každé prianie.
BW: Tým však, ako sa zdá, nerobia svojim deťom láskavosť. Následky tejto symbiózy, ktoré popisujete v knihe, sú fatálne.
To skutočne sú. Deti takýchto rodičov sú brzdené vo svojom vývoji, ich emocionálna a sociálna psyché sa nebuduje. Pričom práve ona je predpokladom pre to, aby ľudia navzájom jasne vychádzali. Namiesto toho sa stáva masovým fenoménom vývojový deficit: Žiaci základných škôl a mladiství, ktorí prichádzajú do mojej praxe, majú pohľad na svet na úrovni 16 mesačného dieťaťa.

BW: Ako sa to prejavuje?
Nemajú žiadnu toleranciu frustrácie, žiadne vedomie o nesprávnosti, empatiu. Alebo sa neustále vnímajú ako obeť. A predovšetkým si myslia, že sa všetko bude točiť okolo nich a utíšenia ich potrieb.

BW: Píšete, že to je dôvod, prečo tak mnoho detí má poruchy učenia.
Presne tak, ešte nedávno boli deti, ktoré prichádzali do prvej triedy, zrelé pre školu. Dokázali obsedieť štyri hodiny na stoličke, počúvať a akceptovať to, čo povedala učiteľka. Dnes žijú v momentálnom dianí, orientované na vlastné chúťky a vyhýbajúce sa akejkoľvek námahe. Ako by mali byť schopné nasledovať učebnú látku, keď sa nikdy nenaučili ticho sedieť, počúvať, alebo robiť niečo, na čo nemajú žiadnu chuť? Ich vývojový deficit znemožňuje, aby rozvinuli vlastnú inteligenciu.

BW: Je to naozaj také zlé? Nie je každá nasledujúca generácia pokladaná za beznádejný prípad?
Je to naozaj také zlé, verte mi. Pracujem 28 rokov ako psychiater pre deti a mládež. To, čo vidím denne v mojej praxi od roku 1995, to predtým nebývalo: v roku 1995 sme mali dve nápadné, problémové deti na triedu, dnes sú to dve, ktoré nie sú nápadné. To je viac, než znepokojujúce.

BW: Čo sa stalo v roku 1995?
Žiadne zvláštne udalosti, len spoločenské zmeny a technický pokrok. S Windows 95 napríklad vpadol počítač takmer do každej domácnosti. To zmenilo všetko. Nikdy by sme si nevedeli predstaviť, aká veľká bude táto zmena. Týmito zmenami došlo k preťaženiu mnohých dospelých. Už nevedia, čo by v živote chceli, nie sú v stave vnímať radosť, alebo spokojnosť. Ako rodičia si potom privlastňujú radosť a spokojnosť svojich detí. Myslia, cítia a vnímajú skrze svoje dieťa.

BW: Predtým predsa boli rodičia tiež pod tlakom, napríklad finančným.
Ale predtým sme mali spoločnosť, ktorá ponúkala jasnú orientáciu. Dnes sa všetko stalo neistým. V dôsledku toho má dospelý potrebu po uznaní, istote. Keď mu to viac spoločnosť nedokáže dať, je veľké nebezpečenstvo, že to čo mu chýba, si vyrovná cez dieťa. Rodičia chcú pre svoje deti, v dobrej viere, len to najlepšie, pričom sa starajú bez prestávky o detské potreby – to sú nevedomé kompenzácie. To platí takmer pre všetkých, ktorí majú do činenia s dieťaťom, aj pre učiteľov a starých rodičov: chcú byť deťmi bezpodmienečne milovaní, to vedie k obratu moci. Dospelí sú núdzni a potrebujú dieťa, aby im túto núdzu utíšilo.

BW: Čo by teda deti potrebovali?
Dospelých, ktorí spočívajú v sebe. To sa prenáša na dieťa a naopak. Ľudí, ktorí dokážu spočinúť v sebe, je dnes možné spočítať na prstoch jednej ruky. Takmer všetci sú v trvalom strese. To je jedna vec.

BW: A tá druhá?
Že človek prestane zamieňať samostatnosť za sebaúčelnosť – to je vôbec to najväčšie nedorozumenie! Deti dnes nerastú k samostatnosti, ale k sebaúčelnosti, a to je povážlivé. Príklad: Pracujem celý deň samostatne, ale napriek tomu som zameraný na účel mimo mňa: ráno prostredníctvom svojej rodiny, potom prostredníctvom svojej praxe, večer opäť prostredníctvom rodiny. Ak sa dieťa nenaučí, že je zamerané na účel mimo seba, že sa musí vpraviť do niečoho alebo nejakej situácie, s ktorou sa stretáva, potom nebude jasne vychádzať s druhými ľuďmi. V Rakúsku majú byť v materských škôlkach s plnou vážnosťou zriadené kaviarne: to sa zdôvodňuje ako podpora individuality, keďže každé dieťa je hladné a smädné v inom čase. Absurdné!

BW: Nejde o to, že pojmy ako autorita a hierarchia sú dnes vnímané negatívne?
Prirodzene, problém je, že sa všetci vidia v dieťati. A k tomu majú mylnú predstavu, že musia dieťaťu, ako by to bol rovnocenný partner, len dostatočne dlho všetko vysvetľovať a potom už bude konečne spolupracovať. Ale to nefunguje, pretože tým človek požaduje od dieťaťa vlastnosti dospelého človeka. A práve tie, z pohľadu vývinovej psychológie, dieťa vôbec mať nemôže .

BW: Ako majú deti, ktoré vyrastali vo viere, že sa svet točí okolo nich, existovať vo svete, ktorý na nich nečaká?
Presne o to ide! Stávajú sa neschopnými života, neschopnými vzťahov, aj ako dospelí zostávajú sedieť mamičke a ockovi na lone. Už dnes nenachádzajú firmy pre určité vzdelania takmer žiadnych mladých, keďže tí sa nikdy nenaučili zaťať zuby a vyjsť s autoritou alebo kritikou. Tomu musíme nevyhnutne poskytnúť protiváhu. Ak to neurobíme, zaplatíme za to ako spoločnosť veľmi draho.

BW: Čo môžu rodičia urobiť, aby zachránili to, čo sa ešte zachrániť dá?
Rozpustiť tento symbiotický vzťah. Tým, že sa upokoja, že budú pár hodín len sami so sebou, bez zábavy, bez mobilného telefónu. Mnohí dospelí niečo také už vôbec nedokážu zniesť. A tým, že nebudú reflexívne reagovať na každé prianie dieťaťa, ale že sa stiahnu: najprv vnútorne narátajú do štyroch. Takto sa dieťa učí, že medzi ľuďmi a predmetmi je rozdiel: človek totiž nereaguje na stlačenie gombíka. To je spočiatku ťažké, ale funguje to.

(Interview s Michaelom Winterhoffom v rubrike „Život“ časopisu Tages Anseiger robila Bettina Weber, prekl. Slavomír Lichvár) http://www.tagesanzeiger.ch/leben/gesellschaft/
   <reaguj>
Prispievať môžu len registrovaní používatelia. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!