Svet žien, svet áut... Možno netypické spojenie, ale aj táto možnosť môže ponúknuť svoje široké obzory. Hovoriť niečo o náhode alebo šťastí by asi nebolo namieste, možno viac svetla by nám do tejto problematiky mohla vniesť Karolína Topolová, výkonná prevádzková riaditeľka spoločnosti AAA Auto a.s.
1. Prechod z pozície programového managera Diamond Clubu medzinárodnej siete hotelov Hilton k predaju ojazdených áut je naozaj veľká zmena. Čo bolo pre Vás popudom pre tento krok, bola to potreba zmeny prostredia alebo túžba po kariérnom raste?
Začala som v hotelovom odvetví, kde som pracovala ako programová manažérka hotelu Hilton. Mala som na starosti tím ľudí, ktorí podporovali predaj formou telefonického kontaktu so zákazníkmi a vlastne prvým impulzom k zmene bolo stretnutie s majiteľom AAA AUTO Anthonym Dennym. Toho zaujal projekt ako taký, a pretože v tom období začala jeho spoločnosť expandovať, v rámci rozrastania firmy bol kontakt medzi zákazníkom a firmou elementárny, a preto sme sa dohodli na projekte vytvorenia call centra. Netreba dodávať, že to pre mňa osobne bola veľká profesionálna výzva.
2. Call centrum – dnes bežne využívaná komunikačná rovina klienta s dodávaním služieb, tovaru, ... Zohrať tím ľudí, nájsť formu a spôsob komunikácie je veľmi obtiažne. Aké boli Vaše začiatky pri jeho tvorbe, čo bolo tým „naj“ pri jeho komplexnom spustení?
Celý proces nastavovania call centra trval dobrých päť rokov a v súčasnosti patrí medzi najväčšie call centrá v Európe vo svojom odbore. Náš systém spočíval v myšlienke urobiť z call centra platformu pre ľudské zdroje. Spočiatku to bolo určite ťažšie a uvedomila som si, že moje skúsenosti z odboru HR je nutné rozšíriť, takže som začala štúdium ľudských zdrojov, odbor andragogika.
Všeobecne naše call centrum nie je bežne komerčné, spolupracuje na rôznych projektoch a zhromažďujú sa tu ľudia, ktorí majú pozitívny vzťah k autám. Nestanovujeme obdobie, počas ktorého môže človek rásť. Záleží len na jeho kvalitách, na vôli, na spolupráci s tímom. Sú tu aj zamestnanci, ktorým ich pozícia vyhovuje a nemajú ambíciu niekam stúpať. Zamestnanec, ktorý má o rast záujem, je zaradený do tréningového programu. Napríklad v call centre sa ambiciózny človek, ktorý má potenciál a začneme s ním pracovať od prvého dňa, stane vedúcim pracovníkom v priemere do niekoľkých rokov.
3. V roku 2007 ste sa podielala na vstupe spoločnosti na akciový trh na pražskú a budapeštiansku burzu. Čo bolo motivačným prvkom pre tento krok?
Vstup na burzu bol logickým vyústením takmer dvadsaťročného úspešného pôsobenia spoločnosti AAA AUTO na trhu. Nevedeli sme, že nám finančná kríza urobí škrt cez rozpočet, ale vďaka nášmu reštrukturalizačnému programu, ktorý bol veľmi úspešný, sme sa opäť dostali do čiernych čísel a v súčasnosti môžeme opäť pokračovať v plánoch, ktoré nás práve pred tými tromi-štyrmi rokmi finančná kríza donútila odložiť.
4. V roku 2007 sa cena akcií pohybovala na hodnote okolo 55 korún českých, dnes sa to pohybuje na hodnote 24-25 korún českých. Je známe, že pri vstupe novej komodity na akciový trh je tá cena pri obchodovaní o čosi vyššia ako kurz, s ktorým sa vstupuje, potom dôjde k ustáleniu. V tomto prípade je tá hodnota o čosi menej ako 50% počiatočnej hodnoty. Naplnili sa očakávania, ktoré boli spojené s obchodovaním na akciovom trhu?
Viete, každá firma chce mať s akciami rozprávkový príbeh, teda upísať akcie, získať tým peniaze a potom vyplácať dividendy. Lenže ostatné roky ukázali, že to môže byť aj inak. Naším dlhodobým cieľom je v každom prípade naplniť očakávania akcionárov a investorov.
5. Oslabovanie trhu s predajom áut sa prejavil v rokoch 2007 až 2009. Hospodárska situácia ukázala obchodníkom svoje schopnosti a možnosti trhu. Štatistiky boli negatívne, čo to ale urobilo skutočne s Vašou spoločnosťou? Aké boli dôsledky či riešenia pre zvrátenie tejto negatívnej tendencie?
Počas krízy sa každá spoločnosť prirodzene správa tak, aby prežila. To znamená robiť i nepopulárne kroky, ako prepúšťať, zmraziť mzdy a obmedzovať výdavky. Pre nás bola finančná kríza veľkou skúškou, v ktorej sme obstáli vďaka rozsiahlemu reštrukturalizačnému programu, ten nás donútil k veľmi prísnej disciplíne. Museli sme prispôsobiť trhu náš obchodný model a zamerať sa na vyššiu efektivitu pri nižších nákladoch. To sa odrazilo na znižovaní počtu našich zamestnancov, ako i zavedení tzv. multiskillingu. Ako som ale povedala, v ostatných rokoch je naša firma už opäť zisková, a hoci návrat predajov na predkrízovú úroveň bude beh na dlhú trať, nestrácame optimizmus.
6. Vo svojej pozícii v top managemente ste tá, ktorá “iba diriguje a rozdáva príkazy“, alebo ste schopná akceptovať aj názor prípadne kritiku „zdola“ alebo sa niečo naučiť od „svojich kolegov“?
Ak som sa v priebehu svojho života niečo naučila, tak je to poučenie, že komunikácia je jedným z predpokladov úspechu. Som zvyknutá na každodennú komunikáciu s podriadenými manažérmi, navyše každý polrok mávame pravidelné hodnotenia, kde ja hodnotím svojich zamestnancov a oni hodnotia spoluprácu so mnou. Je to priestor aj pre vyslovenie toho, čo mu v spoločnosti chýba, akú by chcel od nás ďalšiu podporu, aby svoju prácu mohol robiť tak, aby ho bavila, aby bol spokojný a odvádzal kvalitné výkony.
7. V tejto pozícii je človek časovo dosť vyťažený. Pracovná zaneprázdnenosť zanechala stopy na Vašom osobnom živote? Ako vníma Vašu prácu rodina, okolie?
Moja práca je skutočne niekedy náročnejšia, do toho samozrejme ten čas ešte rozdeľujem medzi rodinu, priateľov, navyše sa mi podarilo úspešne dokončiť aj štúdium andragogiky. Musím povedať, že mám v každom prípade šťastie, pretože všetci moji blízki ma podporujú a snažia sa mi pomôcť, čo si veľmi vážim.
8. Nedá mi nepoložiť klasickú otázku z oblasti motorizmu – ako vnímate ženy za volantom?
Ako nerada paušalizujem, tak musím povedať, že keď ma niekto naozaj za volantom nahnevá, je to väčšinou žena. Takže chápem reakcie mužov, keď vidia za volantom ženu J
9. Len málokto chce priznať chyby, pri pohľade späť na svoj profesijný život, máte pocit, že by ste niečo urobili inak, alebo že by ste zhodnotili, že ste niečo urobili úplne zle?
Povedala by som to inak, možno, čo som v živote musela prehodnotiť. Som dosť empatický typ a už od základnej školy som fungovala ako bútľavá vŕba. Zrazu som ale zistila, že ľudí okolo mňa je veľa a bývala som až príliš pohltená ich problémami. Musela som sa naučiť postaviť si okolo seba ochranný štít a zredukovať počet najbližších. V tom som sa zmenila. A tiež v usporiadaní priorít. Niekedy mám sklon k chaosu a časom som sa musela naučiť organizovať si čas a plánovať.
10. Keď sa pozrieme na Vaše CV, máte pocit, že ste ešte niečo nestihla, alebo môžeme otázku postaviť do roviny – čo plánujete vo Vašom ďalšom pracovnom živote, čo je pre Vás ďalšou výzvou?¨
Vždy som si priala mať veľkú rodinu, no deti zatiaľ s manželom ešte nemáme. Hoci sa nikam neponáhľame, som zo štyroch detí a ja sama som vždy chcela mať aspoň štyri. Takže za desať rokov by som sa rada videla v takom obraze, ako máme okolo seba veľkú rodinu, a to si nedokážem veľmi predstaviť, že budem naozaj v takom pracovnom nasadení ako doteraz.
11. Čo by ste odkázala našim čitateľom?
Veľmi v súčasnej dobe vnímam tému postavenia žien v spoločnosti. Čím ďalej, tým viac žien sa chce realizovať nielen v úlohe matiek, ale tiež vo svojom zamestnaní. A ja by som im týmto chcela odkázať, že i ženy majú potenciál sa v dnešnom svete presadiť a majú možnosť robiť to, čo ich baví.
Ďakujeme za rozhovor
