Úžasná káva, ktorá vám spríjemní každé ráno. Vraví sa, že jej domov je v Taliansku, aj keby to nebola pravda, isté je, že jej tam pijú na hektolitre a ani dnešná mládež nedopustí, aby sa mlieko dostalo do kávy inak, ako spenené horúcou parou.
To už radšej pôjdu do inej reštaurácie, kde ich neoklamú nespareným mliekom alebo šľahačkou.
Cappuccino má jednoduchý recept : dve tretiny spareného nesladeného mlieka a tretina dobrej značkovej kávy.
Pre veľkých labužníkov sa miešajú kávy z nížin s kávami z vysokohorských oblastí. Napríklad štyri diely kávy Robusta a jeden diel Arabiky, ktorej kríky rastú vysoko v horách a dotýkajú sa nebies.
Giorgio Armani ho má najradšej na raňajky, Sophia Lorenová ho vychutnáva popoludní. Verdi ho pil od rána do večera. Jeho domáca vravela, že bez cappuccina by nevznikla ani Aida ani La Traviata. Zázračné „kapučíno“ a jeho horkosladká chuť, ktorá je daná tým, že sa pripravuje z malej a dlho praženej kávy, tak aby kyslosť kávy bola čo najmenšia. a jej vôňa čo najsilnejšia. Káva musí byť pomletá na jemný púder a mlieko, ktoré sa do nej spení, by malo byť kvalitné a trocha odtučnené. Určite nie sójové alebo práškové. A smú ho byť v káve maximálne dve tretiny, ale radšej o trošku menej. Inak je to obyčajná káva s mliekom, dobrá tak pre dôchodcov na raňajky. Ak ste veľmi unavení zmeňte radšej pomer a dajte si dve tretiny kávy a jednu mlieka. Pri sviatočných príležitostiach si doprajte silnú kávu, ktorú ozdobí korunka zo spareného mlieka.. Korunka je vlastne čiapočka a čiapočka je cappucca, podľa toho je cappuccino čiapočková káva alebo káva s kapuckou. A čiapočka nemusí byť vždy iba biela. Eros Ramazzotti ju prifarbuje vanilkovým cukrom, Isabella Rosselliniová troškou Ovomaltíny, Luciano Pavarotti vrstvou nastrúhanej čokolády, Sisa Sklovska s grankom a vo väčšine našich reštaurácií a kaviarní vám ju podajú posypanú škoricovým cukrom. Podľa cappuccinológov sú to vážne prehrešky proti pravému cappuccinu, ktoré sa nemá posýpať ničím.
Proti gustu žiaden dišputát.
Ja ho napríklad vylepšujem karamelovou drťou. Len sa ho nesnažte vylepšiť šľahačkou. Vtedy to už nie je cappuccino, ale viedenská káva alebo melange.
Dôležitejšia ako posýpka sa mi zdá pohoda, ktorá ku konzumácii cappuccina patrí. Iba vyslovený barbar by ho dokázal vypiť „na stojáka“ alebo v rannom zhone. A to je na ňom najúžasnejšie, keď sa vám v nozdrách mieša vôňa kávy a spareného mlieka.
Keď sa farby kávy miešajú s farbou mlieka a keď sa prvý hlt rozpustí na jazyku.